Démoni sviatočného obdobia: Mačka, čo žerie lenivcov či mäsiar, ktorý si pochutnáva na deťoch

Aj keď sú Vianoce známe najmä vďaka svätým, ktorí sú v tomto období uctievaní, v minulosti existovali aj stvorenia na opačnej strane spektra. Tieto nehanebné bytosti pochádzali z ríše démonov a častokrát nimi rodičia strašili svoje ratolesti, aby sa správali slušne. Na svete pritom existuje mnoho podôb týchto zlých čertov, a preto portál BBC a Mental Floss vytvorili zoznam monštier spojených s Vianocami.

Krampus patrí k najznámejším čertom, ktorí sa spájajú s Vianocami. Ide o démonickú kozu, ktorá trestá nezbedníkov. Dievčatám tiež vytrháva vrkôčiky, bije deti brezovými konármi a často nosí na chrbte košík, aby si nezbedníkov mohol odniesť a zjesť ich na štedrú večeru.

Náš západný sused Rakúsko, každoročne 5. decembra oslavuje tohto démona pri sviatku s menom Krampusnacht. Pri verejných večerných oslavách vtedy chodia po uliciach ľudia v kostýmoch Krampusa a hľadajú nezbedníkov, ktorých by mohli biť konármi. V posledných rokoch sa táto tradícia rozšírila aj za hranice Európy a mnohé mestá v Amerike majú v súčasnosti vlastný sviatok spojený s kozím démonom.

Jólakötturinn je islandská vianočná mačka, ktorá je zakorenená v tradícii krajiny. Podľa legendy dostali tí, ktorí dokončili všetku svoju prácu načas, na Vianoce nové oblečenie, zatiaľ čo lenivcov prišlo zjesť toto monštrum. Rodičia tiež hovorili svojim deťom, že mačka vedela rozpoznať, kto patrí do tejto skupiny. Legendou ľudia chceli povzbudiť mládež, aby sa zapájala do domácich prác.

V rozprávkach z Nemecka a Rakúska sa niekedy objavuje čarodejnica podobná starenke s rohmi. Ide o ženu menom Perchta, ktorá odmeňuje a trestá ľudí počas 12 vianočných dní od 25. decembra až do 6. januára.

Predpokladá sa, že Perchta sa zrodila z legendárnej alpskej bohyne prírody, ktorá sa väčšinu roka stará o lesy. Známou sa stala kvôli trestu pre hriešnikov, ktorí nevykonávali jej rituály. Vkrádala sa do domov ľudí, ktorí nerobili to, čo chcela, rozrezala im brucho a nahradila ich vnútornosti kameňmi a slamou. Ak ste ju však potešili, napríklad tým, že by ste jedli tradičné pečivo upečené na jej počesť, zjavila by sa ako žena s božskou krásou.

Francúzska legenda o Père Fouetardovi začína zlým mäsiarom, ktorý túžil jesť deti. Vlákal pritom troch chlapcov do svojho obchodu, kde ich zabil, nasekal a okorenil. Na pomoc im však prišiel svätý Mikuláš, ktorý deti vzkriesil a z mäsiara urobil svojho sluhu, ktorý ho odvtedy musel na slovo počúvať. Père Fouettard teraz koná v mene Mikuláša a karhá neposlušné deti.

V Grécku sa v legendách často hovorí o skupine démonov nazývaných Kallikantzarosovia. Tieto stvorenia sa snažili v podzemí prepíliť strom života, ktorý chráni ľudí pred príchodom strašidiel. V decembri sa im na 12 vianočných dní podarilo preniknúť na povrch, pričom sa začali túlať po Zemi. Do ich januárového návratu sa však strom sám uzdravil, kvôli čomu sa museli vrátiť späť a začať s pílením odznova.

Keď sa tieto bytosti dostali na povrch, spôsobovali utrpenie a snažili sa ukradnúť každé dieťa narodené počas 12 vianočných dní a premeniť ho na ďalšieho démona. Mohli ste sa ich však zbaviť vkladaním novorodencov do slamy a cesnaku alebo umiestnením cedidla pred dvere domu. Kallikantzarosovia by začali počítať diery, ale keďže číslo tri je v gréčtine sväté, nedokázali by svoju úlohu dokončiť.

V Nórsku a Švédsku sa 13. decembra slávi sviatok svätej Lucie. Pred niekoľkými storočiami ju však tieto severské krajiny uctievali v úplne inej podobe. Večer pred 13. decembrom, ktorý sa volal Lussina noc, bol obdobím, kedy zlí duchovia a démoni povstali, aby mohli putovať po Zemi. Deti i dospelí ich vtedy odháňali tak, že na svoje domovy vešali znamenia kríža.

Samotnú Lussi ľudia často zobrazovali ako démona s tyranskými silami. Jazdila po oblohe na metle, spôsobovala chaos, ničila majetok a úrodu a unášala alebo zabíjala každého, kto sa jej postavil.

Karakoncolos je diabol, ktorý vyzerá ako yeti. V Turecku stál počas zimných nocí na rohoch ulíc a kládol okoloidúcim hádanky. Ak mu ľudia dali odpoveď, ktorá obsahovala slovo "čierna", odišli by bez ujmy. Ak by sa však rozhodli povedať niečo iné, démon by ich zabil jediným úderom.

Stvorenie podľa legendy tiež rado napodobňovalo hlasy priateľov či príbuzných, aby vylákalo obete von z domu. Tam démon ľudí privádzal do tranzu a nechal ich túlať sa v zimnej noci. V Srbsku k tomu Karakoncolos skákal trpiacim na chrbát a nechal sa niesť až do úsvitu. Keď sa bytosť dostala do rodinného domu, rada napodobňovala správanie svojho hostiteľa. Preto ste ju mohli vyhnať zapálením látky, čo by spôsobilo, že by si Karakoncolos podpálil vlastnú kožušinu a utiekol preč z príbytku.

Jólasveinar, čo v preklade znamená "Vianoční mládenci", je skupina 13 islandských trollov, z ktorých má každý svoje meno a odlišnú osobnosť. V dávnych legendách sa hovorilo, že tieto stvorenia kradli veci či zapríčiňovali utrpenie a skazu počas Vianoc. Preto nimi rodičia strašili svoje deti.

Všetci mládenci sa podľa legendy zodpovedali svojej matke Grýle. Je to zlobryňa, čo kradla a jedávala deti, ktoré neposlúchali svojich rodičov. Podľa povier mala tiež troch rôznych manželov a 72 potomkov, ktorí počas Vianoc robili neplechu na Zemi.