Po 90 rokoch vyšetrili záhadnú vraždu Slovenky z Prahy. Páchateľov odhalili nové dôkazy

V septembri 1933 sa stala vražda, ktorú nikto nevedel objasniť celých 90 rokov. Mladú ženu menom Otília Vranská z Brezna vtedy rozštvrtili v Prahe a časti jej tela poslali vlakmi do Bratislavy a Košíc. Ako informoval portál Pravda, vyšetrovatelia sa však domnievajú, že po dlhých desaťročiach konečne dokázali odhaliť páchateľov, ktorí ohavný zločin vykonali.

Vranská, ktorá sa narodila v roku 1911, bola už od malička veľmi neporiadnym dievčaťom. Ako 11-ročná totiž utiekla z domu a tri roky strávila v polepšovni za krádeže. V roku 1929 ju dokonca zatkli za tuláctvo.

V roku 1933 sa presťahovala do Prahy, kde sa snažila uživiť ako slúžka či čašníčka. Nikde sa však neudržala veľmi dlho a nízky príjem jej strpčoval život. Preto sa dala na dráhu prostitúcie, pričom za sex nepožadovala peniaze, ale jedlo a ubytovanie. Povrávalo sa, že ostatné pracovníčky ju nemali rady, lebo im kazila kšefty a dokonca ju mali volať prezývkou "dedinské teľa".

Niekoľko mesiacov po tom, čo sa presťahovala do Prahy, však jej život náhle skončil. 31. augusta 1933 sa mala stretnúť s rotmajstrom Josefom Pěkným, ktorý jej sľúbil sobáš. Aj keď sa s ním skutočne stretla, muž si už stihol priniesť novú prostitútku Antóniu Koklesovú. Keď ich Vranská uvidela spolu, malo dôjsť k hádke, ktorú však rýchlo zažehnali. Neskôr sa mali presunúť do hostinca, kde jedli a popíjali pivo. Naposledy mladú ženu videli živú okolo jednej v noci, pričom neskôr zmizla z povrchu zemského.

Následná pitva ukázala, že Vranská zomrela medzi jednou a treťou hodinou ráno 1. septembra. "Príčinou smrti neboli rany do hlavy, s čím pracovala pôvodná teória. Vranská bola podrezaná, utrpela sečné rany do hlavy, pravdepodobne sekáčikom na mäso alebo šabľou, a tiež bodné rany do hrudníka. Až potom bolo telo obete rozštvrtené," uviedol Radek Galaš, riaditeľ českého policajného múzea.

Podľa Galaša sú dvojicou podozrivých práve rotmajster Pěkný a prostitútka Koklesová. Aj keď oboch vypočúvali hneď po vražde, vyšetrovatelia mali urobiť množstvo pochybení, ktoré nakoniec stáli za ich prepustením. Kriminalistov však mali zmiasť aj listy od istého "Fantóma ulice", v ktorých sa neznámy človek priznával k vražde Vranskej.

Napriek tomu, že identitu páchateľov vtedy vyšetrovatelia nedokázali odhaliť zo vzoriek DNA, podľa Galaša je pravda o tom, kto vraždil, skrytá medzi archívnymi dokumentmi. "Nikdy po 90 rokoch nemôžete povedať, že ste si na sto percent istí. Sme si istí na osemdesiat percent," dodal riaditeľ s tvrdením, že Pěkný a Koklesová mali vraždiť v afekte a veľkú rolu mohol zohrať aj alkohol.

Znamená to, že po 90 rokoch sa konečne podarilo vyšetriť brutálnu vraždu Vranskej. "Prípad už nie je pomníkom v pravom slova zmysle, môžeme ho považovať za objasnený," dodal Galaš s tvrdením, že rotmajster Pěkný mal aj motív. Obeti totiž sľúbil sobáš, pričom s týmto tvrdením súhlasili viacerí svedkovia. Ak to ale nemyslel vážne, dopustil by sa podľa vtedajších zákonov vážneho zločinu, kvôli ktorému by mohol byť zbavený vojenskej funkcie.