Strašidelný vesmírny jav nás môže kedykoľvek vyhubiť. Ako podľa vedcov vzniká?

Existujú mnohé veličiny, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť ku koncu sveta, od prírodných katastrof až po vojny. Život na našej planéte by však mohlo vyhubiť aj nespočetné množstvo okolností, ktoré nijakým spôsobom nevieme ovplyvniť. Ako informoval portál New York Post, jednou z nich je aj takzvaná kilonova, ktorá by nás dokázala vymazať z povrchu zemského.

Kilonova je vesmírny jav, ktorý nastane pri zrážke dvoch neutrónových hviezd. Z názvu vyplýva, že je približne 1000-krát silnejšia ako obyčajná nova, pričom by mohla zdevastovať našu planétu v dôsledku gama lúčov či kozmického a röntgenového žiarenia. "Zistili sme, že ak by došlo k zlúčeniu neutrónových hviezd vo vzdialenosti približne 36 svetelných rokov od Zeme, výsledné žiarenie by mohlo spôsobiť udalosť na úrovni vyhynutia," povedal Haille Perkins, výskumník z University of Illinois Urbana-Champaign.

Silná kolízia superhustých neutrónových hviezd by podľa vedcov vytvorila výbuch častíc, ktorý by zničil ozónovú vrstvu našej planéty, kvôli čomu by sa stala zraniteľnou voči ultrafialovému žiareniu na nasledujúcich 1 000 rokov. "Špecifická bezpečná vzdialenosť je neistá, pretože účinky závisia od vlastností, ako sú energia výbuchu či množstvo vyvrhnutého materiálu a mnohých ďalších," uviedol Perkins.

Vedci sa touto hypotézou opierali o zlúčenie neutrónových hviezd, ku ktorému došlo v roku 2017, približne 130 miliónov svetelných rokov od nás. Analýza javu ukázala, že po výbuchu nasledovalo prudké vyvrhnutie častíc, ktoré boli asi 1 300-krát objemnejšie ako Zem.

Zo všetkých testovaných častíc výskumníci určili, že kozmické žiarenie predstavuje najväčší problém. Medzihviezdny náraz by totiž vytvoril rozpínajúcu sa bublinu lúčov, ktoré by obklopili všetko v jej ceste, a na Zem by začali prenikať vysokoenergeticky nabité častice.

Rovnako desivé sú aj gama lúče. Tie vyžarujú dva úzke prúdy, ktoré by teoreticky zapálili akúkoľvek planétu alebo objekt v ich priamej dráhe. Dokonca aj nepriamy prechod gama žiarenia by mohol stačiť na rozpustenie nášho ozónu a jeho oprava by si vyžadovala približne štyri roky.

Perkins však uisťuje, že nie je potrebné robiť paniku, pretože kilonovy sú veľmi vzácne. "Existuje niekoľko ďalších udalostí, ako sú slnečné erupcie či dopady asteroidov, ktoré môžu byť ešte nebezpečnejšie," povedal vedec.