Ak ste už niekedy počuli o lámacom kolese, označovanom aj ako Katarínske koleso, dozaista viete, že tí, ktorí ho okúsili, si prešli hotovým peklom. Pochádza z Európy a využívalo sa od staroveku po stredovek ako forma trestu pre ľudí, ktorí boli uznaní vinnými zo závažných zločinov, napríklad z vraždy alebo znásilnenia. Odsúdení boli okrem iného vystavení pred početným publikom, uvádza portál LADBible.
Čo najpomalšia smrť
Nešťastníkov kati priviazali na koleso, ktoré väčšinou bolo také isté ako na drevených kočoch, no malo železnú obruč a niekedy i ostré čepele, aby vinník čo najviac trpel. Koleso následne na človeka zhadzovali znovu a znovu od holení nahor s úmyslom spôsobiť čo najväčšiu bolesť a zmrzačenie. Samozrejme, bez toho, aby prišiel o život. V prípade, že niekto náhodou zomrel (niekedy aj zaživa), telo sa preplietlo do ďalšieho dreveného kolesa, ktoré sa potom vztýčilo podobne ako kríž pri ukrižovaní. Nakoniec sa pod ním zapálil oheň.
Táto hrozivá mučiaca metóda bola postupom času menej populárna, pričom posledné použitie kolesa, o ktorom existujú záznamy, sa uskutočnilo vo Francúzsku v roku 1788. V iných častiach Európy či v Južnej Amerike sa koleso využívalo až do 19. storočia. Pred pár rokmi archeológovia objavili aj kostru stredovekého muža, ktorý zrejme prišiel o život práve týmto spôsobom. Vedci v roku 2019 diskutovali o svojich zisteniach v odbornom časopise Journal of Archaeological Science a uviedli, že zomrel vo veku 17 až 20 rokov v 13. storočí.
Pochovali ho neďaleko katedrály v Miláne v severnom Taliansku. Muž mal symetrické rany na tele, čo naznačuje, že bol mučený pomocou lámacieho kolesa. Hoci bola metóda zvyčajne vyhradená pre tých, ktorí spáchali závažné zločiny, v severnom Taliansku toto mučenie postihlo i ľudí podozrivých zo šírenia moru. Forenzná analýza dokonca odhalila nezvyčajné lineárne zlomeniny na spodku lebky, ktoré svedčia o neúspešnom pokuse o odťatie hlavy.