Čo bolo posledné jedlo 2 400-ročnej múmie? Vedci tvrdia, že sa podobalo na ovsenú kašu

Vedci dokázali z perfektne zakonzervovaného tela muža, ktoré archeológovia objavili v polovici 20. storočia, zistiť, čo bolo jeho posledné jedlo pred smrťou. Ide pritom o mŕtvolu starú približne 2 400 rokov, čo naznačuje, že pochádza z obdobia zvané predrímska doba železná. Ako informoval portál LADBible, výskumníci predpokladajú, že muž bol obetovaný bohom počas brutálneho rituálu.

Mŕtvolu, označovanú ako Tollundský muž, archeológovia objavili v roku 1950 neďaleko mesta Silkeborg na Jutskom polostrove v Dánsku. Po objave nasledoval desaťročia trvajúci výskum, ktorým sa vedci snažili zistiť, z akej doby telo pochádzalo.

Aj keď mnohé otázky týkajúce sa Tollundského muža stále nie sú zodpovedané, existuje niekoľko zistení, s ktorými sa výskumníci môžu pochváliť. Dokázali totiž zistiť, čo bolo jeho posledné jedlo. Prvýkrát sa týmto problémom zaoberali hneď po objavení tela, pričom skúmali jeho vnútornosti a skvelo zachované zrná v črevách. Vedci sa však z neznámych príčin rozhodli neštudovať jemnú štruktúru samotného jedla, pomocou ktorej by zistili, čo presne muž pred smrťou skonzumoval.

Posun vpred nastal až nedávno, pričom nová technológia umožnila výskumníkom študovať fosílie v úplne novom svetle. V roku 2021 štúdia s názvom The Last Meal of Tollund Man hovorila o obsahu čriev mŕtvoly a odhalila nové konkrétne informácie o jej príčine smrti.

Pomocou analýzy rastlinných makrofosílií, peľu či hormónov a proteínov nájdených v čreve mŕtvoly experti dokázali zistiť, čo Tollundský muž konzumoval 12 až 24 hodín predtým, ako zomrel. "Jedol kašu obsahujúcu jačmeň, horčiak a ľan. K tomu si pravdepodobne dal nejaké ryby," uviedli vedci s tvrdením, že telo bolo tiež infikované črevnými parazitmi.

Výskumníci ani po desaťročiach štúdii stále nedokázali presne určiť okolnosti smrti muža. Prítomnosť horčiaka, ktorého semená sa zvyčajne odstraňovali z obilia ako odpad, však podľa niektorých odborníkov naznačuje, že mohlo ísť o rituálnu praktiku obetovania bohom. Vedci však dodali, že na potvrdenie tejto hypotézy je potrebný ďalší výskum, ktorý vykonajú pomocou nových technológií. Vďaka tomu tiež môžu získať nové poznatky o zvykoch a živote v dánskej dobe železnej.