Záhadná "Brána do pekla", ktorá zabíjala všetko živé: Bohom tu obetovali ľudí aj zvieratá

Vedci veria, že sa im podarilo vyriešiť takmer 2-tisíc rokov starú záhadu, ktorá stojí za sériou nevysvetliteľných úmrtí. Reč je o mieste zvanom Brána do pekla, ktoré sa nachádza v starobylom meste Hierapolis v dnešnom Turecku. Ako informoval portál Unilad, ukázalo sa, že toto miesto je nebezpečné nielen pre ľudí, ale aj pre všetky živé bytosti.

Staroveké mesto Hierapolis, ktoré leží v blízkosti známych termálnych kúpeľov Pamukkale, podľa historikov vzniklo v 3. storočí pred Kristom. Hoci sa na tomto mieste stretávali ľudia z viacerých kútov sveta, rozširovanie mesta zastavilo ničivé zemetrasenie v roku 17 nášho letopočtu. Ďalší rozmach nastal až v 2. storočí, kedy je možné v záznamoch vidieť aj podivnú pamiatku s názvom Brána do pekla, ktorá mala byť spôsobom, ako sa dostať do podsvetia.

Miestni obyvatelia niekoľko stáročí verili, že väčšina živých bytostí, ktoré prešli bránou, sa nedožije návratu späť. Mnohí pritom rozprávali legendu o dychu boha podsvetia Háda, ktorý mal takýmto spôsobom zabíjať všetko živé. Do povedomia ľudí sa táto pamiatka dostala vďaka písomným dielam starovekého gréckeho geografa Strabóna, ktorý žil v blízkosti Hierapolisu.

Strabón vo svojich spisoch tvrdil, že staroveké miesto navštívil približne pred 2-tisíc rokmi. "Je to otvor menšej veľkosti, ktorý je ale dostatočne veľký na to, aby doň vošiel človek. Dosahuje však značnú hĺbku a tento priestor je plný pary tak hustej, že človek sotva vidí dno. Býky, ktoré do otvoru pošlú, padajú a sú vyťahované mŕtve. Aj ja som tam vrhol vrabcov a okamžite spadli," napísal historik vo svojej knihe s názvom Geographica.

V priebehu času sa Brána do pekla používala aj na náboženské obetovania, pričom zvieratá boli hádzané do jaskyne ako symboly pre bohov podsvetia. Mnohí tejto tradícii verili z dôvodu, že vykastrovaní kňazi, ktorí prechádzali bránami pekla, dokázali prežiť. Strabón vo svojich spisoch podotkol, že to s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila práve kastrácia.

Aj keď sa dlho verilo, že každú živú vec zabíjal Hádov dych, vedci dokázali zistiť, čo v skutočnosti spôsobuje tento jav. Odhalili, že následkom nevysvetliteľných úmrtí je smrteľná dávka plynu unikajúca zo zemskej kôry. V roku 2018 výskumný tím pod vedením biológa Hardyho Pfanza z Univerzity Duisburg-Essen v Nemecku podrobnejšie študoval vlastnosti svätyne a meral úrovne koncentrácie oxidu uhličitého.

Hoci táto hladina bola cez deň v dôsledku slnečných lúčov dosť nízka, v noci sa v lokalite vytvorilo jazero plné oxidu uhličitého. S ohľadom na zistenia preto uviedli, že obetovania boli vykonané práve vtedy, keď bola hladina plynu najvyššia. Naopak kňazi mali prežiť práve vďaka tomu, že o tomto jave aspoň z určitého hľadiska vedeli. Hoci nemali poňatia, čo úmrtia spôsobuje, mali údaje o časoch, kedy je bezpečné vstúpiť dnu.