Jedinečná pamiatka, ktorá sa vyparila pred 140 rokmi. Mnohí ju označujú za "ôsmy div sveta"

Miesto na Novom Zélande, ktoré mnohí považovali za "ôsmy div sveta", je po erupcii sopky stratené takmer 140 rokov. Ide o ikonické ružovo-biele terasy jazera Rotomahana, ktoré v polovici 19. storočia navštevovali turisti z celého sveta. Ako informoval portál Unilad, vedci sa túto pamiatku snažili nájsť od jej zmiznutia, no veľký pokrok nastal až v 21. storočí.

Ružovo-biele terasy jazera Rotomahana sa nachádzajú na Severnom ostrove Nového Zélandu. Táto prírodná scenéria bola vytvorená z oxidu kremičitého, pričom mnohí verili, že voda má zdraviu prospešné vlastnosti. V oblasti sa tiež nachádzalo množstvo horúcich prameňov a gejzírov, vďaka čomu sa k nej hrnuli aj turisti zo zahraničia.

Jedinečné terasy však zmizli z povrchu zemského v roku 1886, kedy vybuchla neďaleká sopka Mount Tarawera, ktorá ich na viac ako storočie pochovala pod niekoľkými metrami bahna a popola. Odvtedy sa ju pokúšalo nájsť veľa ľudí, pričom medzi nimi boli aj početné vedecké tímy.

Aj keď bolo do pátrania zapojených množstvo ľudí, najvýznamnejšie odhalenia sa stali až v tomto storočí. V roku 2011 pritom tím z USA a Nového Zélandu zverejnil výskum, v ktorom uviedol, že terasy nikdy neboli úplne stratené. Zistili to pomocou dvoch ponoriek, s ktorými prehľadali dno jazera Rotomahana a identifikovali niečo, čo malo byť súčasťou ikonickej pamiatky. Toto miesto sa malo nachádzať približne 60 metrov pod hladinou a vedci uviedli, že sú si na 95 percent istí týmto tvrdením.

O rok neskôr sa rovnaký tím vrátil na miesto, pričom pomocou seizmického zariadenia chceli zmapovať objekt cez vrstvy bahna a popola zo sopečnej erupcie. Aj napriek intenzívnemu výskumu sa im terasy nepodarilo nájsť. Našli však dôkazy o tom, že sa nachádzajú v oblasti, o ktorej informovali v roku 2011. V roku 2014 tím tiež zverejnil fotografie, ktoré zobrazovali miesto, kde by terasy mali byť.

Veľký posun nastal v roku 2017, kedy dvaja výskumníci Rex Bunn a Sasha Nolden použili terénne denníky od nemecko-rakúskeho geológa a kartografa Ferdinanda von Hochstettera z roku 1850. Pomocou nich vytvorili mapu, ktorá zobrazovala umiestnenie terás. Hoci svoju teóriu zverejnili až neskôr, nie každý si bol ich tvrdením istý.

Preto sa vedci z USA a Nového Zélandu po niekoľkých mesiacoch vrátili k jazeru, aby potvrdili myšlienku Bunna a Noldena. Vykonali ďalší výskum, no zistili, že ich dôkazy vyvracajú teóriu dvojice vedcov. K nim sa pridali aj zástupcovia maorského kmeňa, ktorí vyhlásili, že mapa z roku 2017 je nepresvedčivá. V roku 2019 však na verejnosť vyšli nové obrázky od vedca Cornela De Rondeho, ktoré údajne zobrazovali časti ružových terás.

Aj keď fotografie z roku 2019 vyvolali nový záujem vedcov a verejnosti o nájdenie pohltenej pamiatky, k dnešnému dňu ju stále nikto neobjavil. Tím z USA a Nového Zélandu však uviedol, že s výskumom bude aj naďalej pokračovať.