Vyzerali, akoby mali neustálu erekciu. Muži si vypchávali rozkroky, aby ukázali svoju silu

Na pôvode tejto časti odevu majú historici jasný názor. Podľa nich to bol prirodzený vývoj mužskej módy a mal čisto praktickú funkciu. Na konci 14. storočia sa pánsky odev skladal z haleny alebo kabáta, pančúch a plášťa. Pančuchy boli v podstate dve oddelené nohavice, ktoré boli prichytené k halene, uvádza portál iDnes.

Postupom času boli v kurze kratšie haleny, kabáty a aj plášte. Pančuchy sa v hornej časti predlžovali a na chrbte sa spojili, no v oblasti rozkroku zostávali stále roztvorené. Haleny, ktoré otvor dovtedy slušne zakrývali, už viac k rozkroku nedosahovali. Intímne partie sa preto začali drať na svetlo sveta. Takýto štýl nebol každému po chuti a moralisti boli z trendu pobúrení.

Františkán Bernardín Sienský v kázni z roku 1429 na to upozorňoval aj rodičov, ktorých synovia nosili tieto nemravné kúsky. Haleny podľa jeho slov siahali iba k pupku a pobúrili ho aj pančuchy, ktoré toho ukazujú príliš veľa sodomitom (homosexuálom). Preto v Anglicku roku 1463 nariadil mužom zakrývať intímne partie aj parlament Eduarda IV.

Z toho dôvodu sa po čase objavila nová časť mužskej garderóby. Tá bola v podobe trojuholníkového kusu látky, ktorý partie prekrýval. V spodnej časti bol prišitý k pančuchám a hore sa pripichol k halene. V Španielsku a Taliansku sa dočkal aj vypchania a vypuklého tvaru. Tieto vychytávky sa stali súčasťou módy princov, šľachticov, ale aj nižších vrstiev. Rázporok po čase nabral ešte obludnejšie rozmery a mal neprirodzené proporcie. Vyzeral totiž tak, ako by mali muži permanentnú erekciu, keďže z rozkrokov doslova trčal.

A o to vlastne aj šlo. Vystihovalo to mužskú moc a silu, čo podčiarkovalo ich fyzickú a sexuálnu zdatnosť, ako aj ekonomické, sociálne a vojenské postavenie. Maskulinita bola v Európe v období 16. storočia trendom a vypuklý rázporok bol jej dôkazom. Okrem toho bol pretkávaný striebrom a boli na ňom aj šperky. Obranný rázporok bol súčasťou uniforiem nemeckých a švajčiarskych žoldnierov a na bojisku predstavoval ochranný prvok.

Tento trend bol obľúbený najmä u anglického kráľa Henricha VIII. Vyšperkovaným a veľkým rázporkom sa snažili upútať pozornosť všetci členovia kráľovského dvora, a to nielen toho anglického. Niektoré mali oválny tvar a ďalšie vyzerali ako penis, no spoločné boli pre nich veľké rozmery. Historici tvrdia, že tieto prvky mali aj iné využitie. Podľa antropologičky existovalo medzi rázporkom a epidémiou syfilisu funkčné prepojenie. Obávaná choroba sa vtedy liečila zmesou bylín, odvarmi, sírou a nemenej podstatnú rolu malo aj striebro.

Pri liečbe bola potrebná schránka, do ktorej by sa mohol penis vložiť, aby látky vstrebal. Tieto metódy boli populárne pri nemeckých žoldnieroch, ktorí boli prvými obeťami syfilisu. Móda veľkých rázporkov však nemala dlhú trvanlivosť. Už v 16. storočí sa francúzsky filozof Michel de Montaigne pýtal, aký bol význam tejto časti nohavíc, ktorou sa muži pýšili. Podľa neho nemala ozdoba žiaden zmysel ani účel. Na konci 16. storočia sa tento trend eliminoval natoľko, že napokon zanikol.