Vedci bizarným pokusom odhalili, ako vzniká veľrybia pieseň. Pre týchto obrov je životne dôležitá

Vedci zistili, ako veľryby dokážu vytvárať svoje podmorské symfónie. Poznamenali, že tieto obrovské živočíchy si vyvinuli špeciálnu hlasovú schránku, ktorá im umožňuje doslova spievať pod vodou. Ako informoval portál BBC, pomocou počítačových modelov však zároveň odhalili, že ich hlasy sa prekrývajú s hlukom lodí, čo môže byť pre tieto druhy problematické.

Štúdia publikovaná v časopise Nature skúmala podvodné správanie živočíchov s názvom kosticovce. Túto čeľaď tvorí až 14 druhov vrátane vráskavcov, modrej a sivej veľryby či veľryby minke. Zvieratá spája to, že namiesto zubov majú takzvané kostice, cez ktoré z vody preciedzajú obrovské sústa drobných morských tvorov.

Vedci chceli zistiť, ako vytvárajú zložité symfónie, ktoré je počuť aj desiatky kilometrov ďaleko. "Zvuk je absolútne kľúčový pre ich prežitie, pretože je to jediný spôsob, ako sa môžu navzájom nájsť, aby sa mohli páriť. Patria k najzáhadnejším zvieratám, aké kedy žili na našej planéte. Sú totiž obrovské, inteligentné a vysoko spoločenské," vysvetlil profesor Coen Elemans z University of Southern Denmark, ktorý viedol štúdiu.

Profesor Elemans poznamenal, že sa mu spoločne s tímom podarilo prísť na to, ako vytvárajú tieto zvuky. Uskutočnili pritom experimenty s hrtanmi, ktoré odstránili z troch tiel uhynutých veľrýb. Potom cez ne fúkali, aby vytvorili zvuk. Vedci zistili, že hoci sa hlas u ľudí tvorí pomocou vibrácií zo vzduchu prechádzajúceho cez vokálne záhyby v hrdle, veľryby majú v hrtane štruktúru v tvare U, ktorú dopĺňa tukový vankúš. To im umožňuje recyklovať vzduch a spievať bez toho, aby vdýchli vodu.

Výskumníci tiež vytvorili počítačové modely zvukov, ktoré odhalili, že spev veľrýb je na úzkej frekvencii a zhodou náhod sa prekrýva s hlukom produkovaným lodnými plavidlami. "Nemôžu sa rozhodnúť, že budú spievať vo vyššej oktáve," vysvetlil Elemans s tvrdením, že tieto zvuky sú veľmi nežiadúce pre populáciu veľrýb. Dôvodom je, že im zabraňujú v komunikácii na veľké vzdialenosti.

Tím verí, že nové poznatky by mohli byť dôležité pre ochranu týchto druhov a iných ohrozených morských obrov. Výskum tiež odhaľuje, ako sa predkovia veľrýb vrátili z pevniny do oceánov, a zároveň hovorí o evolučných zmenách, ktoré umožnili ich komunikáciu pod vodou. "Študovať veľryby je extrémne náročné, no snaha odhaliť, ako produkujú zvuk, keď ich ani nemôžete vidieť, je ešte o level ťažšia. Títo výskumníci boli veľmi kreatívni," tvrdí o štúdii doktorka Ellen Garland zo škótskej University of St. Andrews.