Podľa štatistík umiera každým dňom čoraz viac ľudí, čo znamená, že potrebujeme stále väčšie množstvo pôdy, kam môžeme zosnulých pochovať. Odborníci preto začali rozmýšľať nad vyriešením tohto problému, aby zamedzili budúcnosti, v ktorej ľudstvo nebude mať dosť miesta na uctenie pamiatky ďalších zosnulých. Ako informoval portál Unilad, nie je to však prvýkrát v histórii, čo čelíme tejto výzve.
Problém so zosnulými
V minulosti museli ríše kvôli častým vojnám vymyslieť spôsoby, ako uchovať pozostatky ľudí. Historickými príkladmi sú kostnice, ktoré je možné vidieť v mnohých častiach Európy, či kostoly a kláštory zdobené ľudskými kosťami. Keď sa na týchto posvätených miestach uložili pozostatky, pochovaný človek mal mať väčšiu šancu dostať sa do neba.
V súčasnosti však tento problém nie je spôsobený častými vojnami, ale tým, že je nás na planéte podstatne viac. Mnohé svetové mocnosti na čele so Spojeným kráľovstvom preto čelia obrovskej kríze, pri ktorej cintoríny doslova praskajú vo švíkoch. Aké sú teda podľa vedcov konkrétne riešenia, ktoré by nám mohli pomôcť, ak by aj tu nastala takáto hrozná situácia?
Ekologickejšie spôsoby pochovávania
Jednou myšlienkou, s ktorou odborníci prišli už dávnejšie, je zmeniť spôsob, akým pochovávame našich zosnulých a ako si ich pripomíname. Populárnou metódou je dobre známa kremácia, s ktorou je možné bezpečne premeniť telo na popol, čo šetrí miesto a aj peniaze. Tento spôsob však má určité nevýhody. Najväčšou je, že kremácia vypúšťa množstvo oxidu uhličitého do atmosféry, pretože je potrebné vyhriať pec až na tisíc stupňov Celzia.
Existujú však novšie a vynaliezavejšie spôsoby, ako pochovať zosnulých. Jedným z nich je uložiť človeka do kapsuly pod strom, kde sa jeho telo bude rozkladať. To spôsobí, že bude mať drevina viacej živín, čím by sa vytvoril takzvaný ekologický cintorín. Ďalší podobný nápad používa techniku kompostovania. Telo je umiestnené do škatule z húb a baktérií. To urýchľuje proces rozkladu, pričom nakoniec nezostanú ani kosti. Aj keď ide o veľmi ekologický spôsob pochovávania, praktizuje sa iba na špecifických miestach.
Problém však okrem pochovávania predstavujú aj staré náhrobné kamene. Odborníci pritom navrhli, že by sa takéto hroby mohli znovu použiť. Mnohí kritici však tvrdia, že tento spôsob problém nerieši, ale len odsúva. Niektorým ľuďom by sa tiež nemusela páčiť predstava, že ich zosnulý príbuzný sa musí deliť o miesto s niekým cudzím.