Spitý ako dúha? Šup s ním do suda! Takto sa v minulosti trestalo pitie na verejnosti

Tento druh trestu sa z Anglicka rýchlo rozšíril aj do Európy a Ameriky. Platilo, že každý, koho uznali vinným z viacerých prečinov v rámci opitosti, si musel na seba nasadiť prázdny pivný sud s otvorom na hlavu, a ak mal šťastie, tak aj s dvomi otvormi na ruky. Vinník sa mal následne prechádzať po meste a susedia sa mu mohli posmievať a dať mu najavo, že sa za svoje konanie môže poriadne hanbiť, uvádza portál ATI.

Alkohol bol súčasťou histórie Anglicka už od nepamäti. Opilcov plášť ukazoval spôsob, akým spoločnosť ukázala jasný odpor proti tomuto kultúrnemu neduhu. Trest mal aj iný názov - plášť z Newcastlu - pretože niektorí historici sa domnievajú, že ho prvýkrát použili na potrestanie opilcov práve v meste Newcastle upon Tyne v severovýchodnom Anglicku. Informácie o tejto forme trestu sú útržkovité a ani historici nevedia, kde sa o ňom uvažovalo po prvýkrát.

Jediný záznam o jeho použití v Anglicku je práve z mesta Newcastle upon Tyne z 50. rokov 17. storočia. To ale nie je dôkazom, že tam bol vynájdený. Newcastle sa problémom s alkoholom tak trochu preslávil. Ide totiž o jedno z prvých miest v Anglicku, kde sa varilo pivo. Okrem toho boli miestni obyvatelia známi svojou pohostinnosťou, najmä čo sa alkoholu týka. Ľudia z tohto mesta sa na alkohol obracali z rovnakých dôvodov ako aj dnešná spoločnosť.

Potrebovali si totiž oddýchnuť po dlhom a náročnom pracovnom dni, keďže mnohí pracovali v uhoľných baniach a lodeniciach. Preto vnímali alkohol ako takmer nevyhnutnú súčasť svojich dní, aby pomocou neho mohli relaxovať. Samozrejme, nezostalo to len pri jednom poháriku a niektorí si dali aj za troch. Mesto sa následne pokúsilo s týmto neduhom zatočiť. Prvým krokom bolo v roku 1551 prijatie zákona, ktorý opilectvo klasifikoval ako občiansky delikt. Úrady navyše zaviedli aj niekoľko prísnych zákonov na potrestanie opilcov, a to hlavne v prípade, ak boli zatknutí viackrát.

Každý zatknutý opilec musel zaplatiť nízke pokuty. Opakované zatknutia viedli k prísnejšiemu a ponižujúcemu trestu, a teda k už spomínanému opilcovmu plášťu. Plášť sa stal populárnejším za vlády Olivera Cromwella, anglického vojaka a politika. Údajne nemal rád hry, tanec, no hlavne pitie.

Trest sa časom dostal aj do Nemecka, kde bol známy ako Schandmantel (plášť hanby), či do Dánska. V 19. storočí sa uchytil aj v zámorí a používal sa na potrestanie opitých vojakov počas občianskej vojny. Pre niektorých bol trest dokonca taký efektívny, že si už nikdy v živote nedali ani len kvapku alkoholu po ňom. Asi najlepšia na tomto treste bola skutočnosť, že bol relatívne humánny a neboli pritom nutné žiadne bolestivé fyzické tresty. Pocit poníženia stačil na to, aby si človek svoje správanie do budúcna rozmyslel.