O stratenom ostrove s názvom Atlantída existuje množstvo príbehov, ktoré hovoria o vyspelej utopickej spoločnosti zničenej obrovskými vlnami pred tisíckami rokov. Aj keď podľa mnohých historikov legenda pochádza zo starovekého Egypta, udomácnila sa až v antickom Grécku, kde o nej písal filozof Platón. Ako informoval portál Grunge, hoci známy teoretik spomenul, že sa mesto Atlantída nachádza v Stredozemnom mori, v priebehu storočí historici odhalili mnohé ďalšie hypotézy, kde by mohlo byť.
Ostrov Santorín
S touto teóriou prišiel profesor oceánografie Robert Ballard, ktorý sa preslávil objavom vraku lode Titanic v roku 1985. Američan tvrdil, že príbeh Atlantídy bol inšpirovaný skutočným zničením Minojskej civilizácie, ktorá sa tisícročia pred našim letopočtom rozprestierala na gréckej Kréte. Obyvatelia, rovnako ako mýtickí Atlanťania, boli vyspelou spoločnosťou s vynikajúcou armádou a obchodnými cestami.
Zrazu sa však stala udalosť, ktorá ich úplne vymazala z mapy. Aj keď nie je presne jasné, čo sa v tom období stalo, jednou z popredných teórií je, že rozsiahle a nenapraviteľné škody spôsobila erupcia sopky. Santorín, ktorý bol jedným z ostrovov patriaci Minojčanom, je však aj v súčasnosti považovaný za jeden z rajov na Zemi a mnohí predpokladajú, že práve o tomto mieste Platón písal.
Ostrov Spartel
Popis o Atlantíde sčasti spĺňa aj miesto v Gibraltárskom prielive, ktoré zmizlo po veľkej prírodnej katastrofe. Išlo o ostrov s názvom Spartel, ktorý objavili v roku 2001 výskumníci z francúzskej University of the Mediterranean, pričom presne ležal v regióne, o ktorom Platón písal.
Analýza odhalila, že stúpajúca hladina mora úplne ponorila ostrov asi 9 000 rokov predtým, ako o ňom hovoril antický filozof. Zaujímavé pritom je, že Platón opísal vo svojom príbehu presne toto obdobie, kedy sa Atlantída potopila. Hoci sa uvedené veľkosti medzi ostrovmi nezhodujú, mnohí predpokladajú, že ide len o chybu v preklade.
Írsko
Existujú aj tvrdenia, podľa ktorých sa Atlantída v skutočnosti nepotopila. Jedným zo zástancov tejto teórie je vedec Ulf Erlingsson zo švédskej Uppsala University, ktorý v roku 2004 povedal, že Platónov opis sa veľmi zhoduje s Írskom. Dôvodom podľa jeho slov je, že krajina zodpovedá veľkosti aj správnemu prírodnému usporiadaniu strateného mesta. Erlingsson tiež teoretizoval, že staroveká civilizácia, o ktorej Platón písal, po sebe zanechala určité megality podobné posvätným miestam ako je napríklad Hill of Tara.
A čo sa týka incidentu s potopením, vysvetlil, že išlo o nedorozumenie. Filozof mal pritom spojiť príbeh tohto starovekého kráľovstva so zmiznutím neďalekej plytčiny s názvom Doggerská ľavica, ktorú pohltilo Severné more približne v rovnakom čase, ako údajne zmizla Atlantída.
Mesto Helike
Keďže Platón žil približne v rokoch 427 až 347 pred Kristom, znamená to, že mohol vedieť o jednej z najstrašnejších prírodných katastrof starovekého sveta. Ide o zabudnuté mesto Helike, ktoré bolo v tom období prosperujúcim miestom nachádzajúcom sa na Peloponézskom polostrove.
Región však v roku 373 pred našim letopočtom postihlo náhle zemetrasenie, ktoré spôsobilo zrútenie takmer celej infraštruktúry. Neskôr oblasť dokonca zasiahlo mohutné cunami, ktoré zrovnalo so zemou celé mesto. Po týchto katastrofách sa už nepodarilo nikoho zachrániť.
Atlantída pod ľadom
Táto teória pochádza z knihy jedného talianskeho inžiniera, ktorá bola založená na mapách tureckého námorníka Piriho Reisa zo 16. storočia. Štúdia z 50. rokov 20. storočia pritom dospela k záveru, že dokument znázorňoval Antarktídu bez ľadu.
Hypotéza tvrdí, že Zem bola kedysi naklonená a pevnina, ktorá bola známa ako Antarktída, bola bez ľadu. Všetko mal zmeniť dopad mimozemskej lode, ktorý posunul os planéty, a keď kontinent zahalil ľad, obyvateľstvo utieklo na lodiach a po celom svete učilo ostatné populácie o svojej technologicky vyspelej civilizácii. Avšak jediným a hlavným dôvodom, prečo táto teória nedáva zmysel je, že časť Reisovej mapy neukazovala Antarktídu, ale Brazíliu.