Stratená sestra Shakespeara? Jej existenciu má dokazovať dokument napísaný pred vyše 200 rokmi

William Shakespeare patril medzi najznámejších dramaturgov a spisovateľov všetkých čias. V skutočnosti však väčšina ľudí nevie, že táto známa anglická osobnosť mala aj súrodenca. Ako informoval portál DailyMail, túto skutočnosť odhalili v novej štúdií vedci z Bristolskej univerzity, pričom sa ukázalo, že išlo o ženu, ktorá sa pravdepodobne tiež zaujímala o písanie dramatických hier.

Vedci v novom výskume publikovanom v časopise Shakespeare Quarterly odhalili, že Shakespeare mal sestru. Ako uviedol hlavný autor štúdie, profesor Matthew Steggle z katedry angličtiny na Bristolskej univerzite, išlo o ženu menom Joan Shakespeare, ktorá bola o päť rokov mladšia ako jej brat. "Neexistujú žiadne ilustrácie, iba sedem listín z jej života, ktoré ju pomenúvajú. Nie je však pochýb, že existovala," uviedol vedec.

Joan celý život žila na Henley Street v Stratford-upon-Avon. Toto miesto je známe ako Williamovo rodisko a dnes je populárnou turistickou atrakciou. Predpokladá sa, že sa vydala za nemajetného obchodníka a vtedy si zmenila priezvisko na Hart. Listiny odhaľujú, že mala štyri deti, pričom prežila manžela a aj svojho slávneho súrodenca.

Steggle sa vo svojej štúdii zameral na kľúčový dokument známy ako Duchovný testament, ktorý našiel murár v krovoch Shakespearovho domu okolo roku 1770. Ukázalo sa však, že pravý dokument sa medzičasom stratil. "Naposledy bol zaznamenaný v roku 1790, keď bol poslaný späť majiteľovi, ktorému patrila krčma v Stratforde," dodal vedec s tým, že z tejto kópie bol vytvorený prepis, ktorý je podľa jeho slov najbližší k originálu.

V prepise sa autor dokumentu označuje v prvej osobe ako "John". Steggle sa však domnieva, že ide o chybu. "Často sa stávalo, že ľudia nesprávne prečítali mená. V písme zo sedemnásteho storočia môžu slová John a Joan vyzerať veľmi podobne, najmä ak očakávate, že sa tam bude nachádzať mužské meno.

Duchovný testament je v skutočnosti anglický preklad talianskeho náboženského textu s názvom Posledná vôľa a testament duše. Autor sa v ňom zaväzuje, že zomrie ako katolík, čo bolo v tom čase kontroverzné, pretože toto náboženstvo bolo v Anglicku silne odsudzované. "Dobrovoľne prijímam smrť, nech ma postihne akýmkoľvek spôsobom prispôsobujúc svoju vôľu Božej vôli. Prijímam ju ako zadosťučinenie za svoje hriechy a ďakujem jeho božskej velebnosti za život, ktorý mi daroval," uvádza jeden z úryvkov.

Predpoklad, že autorom bol Shakespearov otec John, po stáročia podporovalo presvedčenie, že bol skrytým katolíkom. Podľa Steggleho ho však nemohol napísať on, pretože dokument bol vydaný v roku 1613, teda viac ako desať rokov po Johnovej smrti v roku 1601.

Čo mohlo spôsobiť túto zámenu? Steggle sa domnieva, že za to mohli rodové predsudky danej doby. "Doteraz nikto nevedel, že to patrí jej. Nikomu totiž nenapadlo, že by takýto dokument mohol patriť žene. Od jej brata sa zachovali státisíce slov, ale pri nej nevieme o ničom. Preto sa stala akýmsi symbolom všetkých stratených hlasov žien raného novoveku," dodal vedec.