02. dec. 2022 o 11:25
Miroslav Novysedlák, dailymail.co.uk

Dozorkyne týrali a zabíjali bábätká i dospelé ženy. V tábore prišlo o život vyše 50 000 ľudí

placeholder
Dorothea Binz vynikala svojou krutosťou.
Zdroj: twitter.com/JeffreyGuterman, twitter.com/Dzigiel1Zbyszek

V koncentračnom tábore Ravensbrück boli zabité desaťtisíce žien. Dozorkyne tu boli krásne, no aj neuveriteľne kruté. Aké ženy boli schopné zabíjať i mučiť zajatkyne či bez milosti usmrtiť novorodencov?

Zaujímavosti
02. dec. 2022 o 11:25
Dozorkyne týrali a zabíjali bábätká i dospelé ženy. V tábore prišlo o život vyše 50 000 ľudí

V koncentračnom tábore Ravensbrück boli zabité desaťtisíce žien. Dozorkyne tu boli krásne, no aj neuveriteľne kruté. Aké ženy boli schopné zabíjať i mučiť zajatkyne či bez milosti usmrtiť novorodencov?

V koncentračnom tábore Ravensbrück v severnom Nemecku prišli o život mnohí. Svedectvá obetí, ktoré prežili mučenie ženských dozorkýň, dotvorili desivý obraz o židovských koncentračných táboroch. Zo všetkých dozorkýň tu však vynikala najviac Dorothea Binz, informuje portál DailyMail. Mnohí túto ženu považovali za číre zosobnenie zla.

O frizúru sa im starali väzenkyne

Dozorkyne boli vždy dokonale upravené a nosili sukne a kožené čižmy. Keď neboli v práci, zbierali kvety v lese, člnkovali sa na jazere, bavili sa a flirtovali so strážnikmi v tábore. Tábor mal aj vlastné kaderníctvo, vďaka ktorému mali vždy dokonalé účesy, o ktoré sa im starali samotné väzenkyne. Keď sa vrátili do práce, z naoko milých dám sa stali beštie - kričali, oháňali sa bičmi a na väzenkyne púšťali psov.

Počas šiestich rokov pracovalo v Ravensbrücku asi 3 500 strážničiek. Johanna Langefeld, ktorá bola hlavnou dozorkyňou, nechávala väzenkyne dlhé hodiny stáť v chlade a daždi. Šokovali ju však hrôzy z mučiacich experimentov, ktoré nacisti aplikovali na väzenkyne. O svoje miesto prišla z dôvodu, že bola príliš mäkká na poľské zajatkyne počas vzbury.

Naopak, vždy elegantná a upravená Dorothea, ktorá si vyslúžila prezývku "Krásna suka", bola vo svojich metódach nesmierne krutá. Narodila sa do rodiny lesníka a vyrastala v lesoch okolo Furstenbergu. Navštevovala dedinskú školu a chodila do kostola. Ideológia, ktorá jej bola vštepovaná, sa jej mimoriadne zapáčila. Keď mala desať rokov, so svojimi priateľmi sa pripojila k Lige nemeckých dievčat. V škole sa riadila nacistickými osnovami, ktoré učili deti pohŕdať Židmi a brať ich ako vyvrheľov spoločnosti.

V tínedžerskom veku ochorela na tuberkulózu a dlhé mesiace strávila v nemocnici. Po ukončení školy pracovala ako chyžná. Keď sa jej naskytla šanca stať sa strážničkou neďalekého koncentračného tábora, neváhala. Mala vtedy len 19 rokov. Priznala, že otec jej povedal, aby prácu neprijala. No príležitosť žiť ďaleko od domova v pohodlných izbách s dobrým platom a elegantnou uniformou bola príliš dobrá na to, aby ho poslúchla.

Navyše mala možnosť stretávať sa s mužmi a dokonca mala pomer so ženatým dôstojníkom. Ako všetky ženské dozorkyne, aj ona bola klasifikovaná ako pomocná jednotka SS, ktorá bola podriadená mužom. Postupom času však nasala mentalitu SS a najmä myšlienku, že rozkazy sú posvätné a aj tie najprísnejšie sa musia plniť.

Nenávidela Rusky a volala ich ruské svine

Mala na starosti bunker, kde rozdávala tresty a mučila väzenkyne. Najviac ju tešili bitky a týranie žien, ktoré oblievala ľadovou vodou. Neznášala zajatkyne Červenej armády, ktoré nazývala ruské svine. Jedna z nich o nej dokonca napísala báseň, ktorá bola ukrytá dlhých 70 rokov: "Krásna blondínka, si taká krásna s tými žiarivými modrými očami a prameňmi vlasov. No keby sme mohli, roztrhali by sme vnútro tvojej duše. Udus svoje krvilačné srdce." Jedna z preživších o nej povedala, že bola sadistkou, ktorej oči žiarili, keď mohla niekoho biť.

Dorothea sa vyžívala aj v pohľade na obesené väzenkyne. Keď ich prevážal kamión na miesto, kde nevinné ženy prichádzali o život, rozutekala sa za vozidlom a kričala, aby na ňu vodič počkal, lebo si to nemôže nechať ujsť. Asi najviac ju rozcítila iba smrť jej psa. S ľuďmi také zľutovanie nemala.

Nielen Dorothea však vynikala svojou krutosťou. Maria Mandl napríklad kontrolovala, či majú väzenkyne kučeravé vlasy. Ak zistila, že niektorá z nich má kučery, ktoré im vykúkajú spod čiapky, ženu brutálne zbila. Čoskoro ju však povýšili a poslali do Osvienčimu, kde sa stala šéfkou ženskej sekcie.

Novonarodené deti nechali umierať hladom

Nielen dozorkyne, ale aj nemocničný personál bol neobyčajne surový. Príkladom je lekárka Herta Oberheuser, ktorá v priehľadnej blúzke s ružovou spodnou bielizňou a zlatými náramkami na rukách aplikovala pacientom smrtiace injekcie, kedy sa jej zachcelo. Jednu tínedžerku zabila len preto, že si pomočila posteľ. Keď sa ľudia sťažovali na extrémny smäd, ponúkla im vodu s octom.

Ďalšou bola vrchná sestra Elisabeth Marschall, ktorá mala príjemný materinský vzhľad a objímala všetky novonarodené deti v tábore. Žena ale ukradla veľké množstvo sušeného mlieka, krupice a kaše, ktoré poslal Červený kríž a nechala si ich pre seba, zatiaľ čo deti zomierali od hladu. V roku 1944 boli niektoré ženy prichádzajúce do Ravensbrücku tehotné a porodili na zemi hneď, ako prišli. Mnohé z nich otehotneli v dôsledku znásilnenia vojakmi.

Tieto ženy boli väčšinou Poľky, ktoré boli na miesto privezené po Varšavskom povstaní. Pôrod bol v tábore zakázaný a žena, ktorá bola tehotná, musela podstúpiť interrupciu. Postupom času však počet tehotných žien stúpal a potraty nebolo možné vykonávať. Preto bola v nemocnici vyčlenená miestnosť na pôrody s českou lekárkou Zdeňkou Nedvědovou, ktorá mala pod palcom pôrodné asistentky.

O prvých 20 detí, ako aj o ich matky, bolo dobre postarané. V priebehu niekoľkých dní však bola matkám zamietnutá potrava a žiadna z nich nemala v prsníkoch mlieko. Deti začali hladovať. Bol to úmyselný čin. Jednotka SS Heinricha Himmlera nechcela, aby deti žili. Matky boli v koncoch a prosili o pomoc. V jednom z ubytovacích blokov bola postavená detská izba. Bábätká tam boli prinesené hneď, ako sa narodili, a rozložili ich na dvoch posteliach ako sardinky. Po 30 dňoch v týchto hrozných podmienkach zomrelo až 100 detí.

Kruté ženy spájala jedna vec

Dozorkyne brali ženy ako príťaž, označovali ich za bezbožnice a prostitútky. Kruté zaobchádzanie bolo podľa nich jediným spôsobom, ako ich udržať pod kontrolou. Strážkyňa Ruth Neudeck si bičovanie väzenkýň ospravedlňovala tým, že boli nedisciplinované. Okrem toho tvrdila, že ženy nemohla udrieť rukou, pretože mali vši a radšej využila jazdecký bičík. Tieto vysvetlenia boli predložené na konci vojny, keď bolo povolaných približne dvadsať najhorších strážkyň, aby čelili spravodlivosti.

"Dúfam, že si nebudete myslieť, že sme všetci boli zlí ľudia," povedala Dorothea tesne pred tým, ako ju popravili. Pre mnohých boli jej slová nepochopiteľné, keďže pre väzenkyne bola čistým zlom.

Zločiny, z ktorých boli obvinené, boli také ohavné, že jednému z právnikov prišlo zle, keď si prvýkrát prečítal súbor dôkazov. Vyšetrovateľov však na týchto ženách zaujala jedna spoločná vec - všetky boli priemernými ženami, ktoré nevybočovali z davu. Napriek tomu sa do histórie zapísali kvôli svojej neskonalej krutosti.