Elektrické kreslo mu podložili Bibliou: 14-ročného chlapca nespravodlivo popravili za vraždu

George žil v meste Alcolu, kde boli biele a čierne štvrte oddelené koľajnicami. Jeho rodina žila skromne, no všetko sa skomplikovalo v marci 1944, kedy bolo vyhlásené pátranie po dvoch bielych dievčatách - 11-ročnej Betty June Binnicker a 7-ročnej Mary Emmy Thames, uvádza portál AllThatsInteresting. Z ich vraždy nakoniec obvinili práve Georgea.

Dievčatá sa vozili na bicykloch a chceli nájsť kvety. Keď počas cesty zbadali Georgea a jeho mladšiu sestru Aime, zastavili a spýtali sa, či vedia, kde kvety rastú. Práve vtedy boli dievčatá naposledy videné živé. Ich zmiznutie podnietilo stovky obyvateľov Alcolu vrátane Georgeovho otca, aby sa spojili a nezvestné dievčatá hľadali.

Na druhý deň ich našli v priekope. Lekár, ktorý skúmal ich telá, uviedol, že nevykazovali žiadne známky boja. Obe však spájala krutá a násilná smrť spojená s viacerými poraneniami hlavy. Mary mala v hlave dieru, ktorá prechádzala priamo cez čelo až do lebky spolu s asi päťcentimetrovým rezom nad pravým obočím.

Betty utŕžila najmenej sedem rán do hlavy. Neskôr sa zistilo, že zadná časť jej lebky bola len akýmsi zhlukom rozdrvených kostí. Lekár dospel k záveru, že rany dievčat pravdepodobne spôsobil nástroj s veľkosťou kladiva.

Mestom sa šírila fáma, že dievčatá sa v deň ich vraždy zastavili v dome prominentnej bielej rodiny, ale nikdy sa to nepotvrdilo. Polícia v danom momente rozhodne nehľadala vinníka s bielou pleťou. Keď sa strážcovia zákona od istého svedka dozvedeli, že obete sa v osudný deň zhovárali s Georgeom, okamžite k nemu zavítali. Vzali ho na stanicu, kde ho spútali a celé hodiny vypočúvali v malej miestnosti bez prítomnosti rodičov, právnika či akýchkoľvek svedkov.

Polícia tvrdila, že chlapec sa rozhodol pre vraždu po tom, čo zlyhal jeho plán mať sex s jedným z dievčat. Dôstojník H. S. Newman vo vyhlásení uviedol: "Zatkol som chlapca menom George Stinney. Priznal sa a povedal mi, kde nájdem kus železa dlhý asi 38 centimetrov. Povedal mi, že ho dal do priekopy vzdialenej zhruba 15 centimetrov od bicykla."

Newman odmietol prezradiť, kde chlapca zadržali a po meste sa medzitým šírili zvesti o tom, že ho týrajú. Tvrdil, že policajti mu odopierali jedlo, chceli ho vyhladovať a jeho priznanie si vynútili výmenou za stravu. Dokonca ani jeho rodičia nevedeli, kde je ich syn. Hoci mal len 14 rokov, išlo o vek, kedy už z právneho hľadiska niesol zodpovednosť za svoje činy.

Mesiac po smrti dievčat sa na súde v okrese Clarendon začal súdny proces. Súdom vymenovaný právnik Charles Plowden neurobil takmer nič, aby chlapca obhájil. Počas dvojhodinového súdneho procesu Plowden nepredvolal svedkov ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali teórie o tom, že dievčatá zavraždil. Najvýznamnejším dôkazom predloženým proti Georgeovi bolo jeho údajné priznanie, no neexistoval žiadny písomný záznam o tom, že by sa tínedžer k vražde skutočne priznal.

V čase súdneho procesu chlapec nevidel svojich rodičov už niekoľko týždňov a tí sa báli prísť na súd z dôvodu, že by ich ohrozil zúrivý dav bielych ľudí. Po porade, ktorá trvala menej ako 10 minút, biela porota uznala Georgea vinným z vraždy. Poprava sa však nezaobišla bez protestov. Organizátori z radov bielych i čiernych odborárov požiadali guvernéra Olina Johnstona, aby tínedžerovi udelil milosť na základe jeho nízkeho veku.

Do kancelárie guvernéra doručili stovky listov, v ktorých ho ľudia prosili, aby sa zľutoval. Ani to však nestačilo a chlapcov osud bol spečatený. 16. júna 1944 vstúpil do popravnej komory a keďže bol na kreslo príliš malý, tak mu podložili zadok Bibliou. Keď bol pripútaný na elektrickom kresle a spýtali sa na jeho posledné slová, chlapec túto možnosť nevyužil.

V momente, ako úradníci zapli vypínač, jeho telom sa prehnalo 2 400 voltov, čo spôsobilo, že maska, ktorá mu bola veľká, skĺzla z jeho tváre. George mal uplakané oči a z úst mu tiekli sliny. Celý proces od obvinenia z vraždy cez súd až po popravu trval iba 83 dní.

Jeho meno očistili až v roku 2014. Georgeovi súrodenci tvrdili, že jeho priznanie bolo vynútené a mal alibi. V čase vrážd bol so svojou sestrou Aime a strážili kravu. Poznamenali tiež, že muž menom Wilford Hunter, ktorý s chlapcom sedel vo väzení, povedal, že George popieral, že by spáchal vraždu.

"Ja som to neurobil, neurobil som to. Prečo by ma zabíjali za niečo, čo som neurobil?" citoval Hunter 14-ročného Georgea. Po mesiacoch prešetrovania súd 17. decembra 2014 označil rozsudok smrti za veľkú nespravodlivosť. Georgeovi súrodenci boli po verdikte nadšení, pretože ich to len utvrdilo v tom, že ich brat by nič také nespáchal. Jeho život im to už ale nevráti.