Vedci vo Francúzsku hľadali fosílne palivá, no našli niečo, čo môže zachrániť svet

Keď sa dvaja vedci menom Jacques Pironon a Phillipe De Donato vydali hľadať fosílne palivá pod zemou severovýchodného Francúzska, nečakali, že objavia niečo, čo by mohlo podporiť úsilie o záchranu sveta. Išlo o takzvaný biely vodík, ktorý je označovaný za palivo budúcnosti. Ako informoval portál CNN, obaja riaditelia francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum sa domnievajú, že by táto látka dokázala vyriešiť klimatické problémy.

Pironon a De Donato určovali množstvo metánu v podloží lotrinskej banskej panvy pomocou špecializovanej sondy, ktorá je schopná analyzovať plyny rozpustené vo vode ukrytej v skalných útvaroch hlboko pod zemou. O niekoľko stoviek metrov nižšie zariadenie objavilo aj nízke koncentrácie vodíka, čo pre vedcov nebolo veľkým prekvapením, pretože pri výkopových prácach možno často nájsť malé množstvá plynu blízko povrchu.

Ukázalo sa však, že čím išla sonda hlbšie, tým viac koncentrácia stúpala. V 1 100 metroch pod zemou to bolo 14 % a o niekoľko desiatok metrov po tom už 20 %. "To už bolo prekvapujúce," uviedol Pironon s tvrdením, že by to mohlo naznačovať prítomnosť veľkého zásobníka vodíka. Dvojica vedcov preto vykonala výpočty, ktoré ukázali, že by mohol obsahovať 6 miliónov až 250 miliónov ton vodíka. To by z neho mohlo urobiť jedno z najväčších ložísk bieleho vodíka, aké bolo kedy objavené.

Biely vodík, ktorý je tiež označovaný ako prírodný, zlatý alebo geologický, je prítomný v zemskej kôre a stal sa akýmsi svätým grálom klímy. Látka pri spaľovaní produkuje iba vodu, vďaka čomu je považovaná za potenciálny zdroj čistej energie pre odvetvia, ako sú letectvo, lodná doprava a výroba ocele. Takýto druh priemyslu totiž potrebuje toľko energie, že je takmer nemožné pokryť ho prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, ako sú slnko a vietor.

Hoci ide o najrozšírenejší prvok vo vesmíre, najčastejšie existuje iba v kombinácii s inými molekulami. V súčasnosti sa komerčný vodík vyrába v energeticky náročnom procese, ktorý je takmer výlučne poháňaný fosílnymi palivami. Kvôli tomu bola vytvorená akási dúhová škála, ktorá je skratkou pre rôzne typy vodíka. Napríklad sivý sa vyrába z metánu, hnedý z uhlia a zelený je vytvorený pomocou obnoviteľnej energie na štiepenie vody.

Ako uviedol Geoffrey Ellis, geochemik z US Geological Survey, mnohí odborníci pred nedávnom ani netušili, že by biely vodík mohol existovať. V súčasnosti však objavili viaceré lokality s týmto prvkom vrátane USA, východnej Európy, Ruska, Austrálie, Ománu, ako aj Francúzska a Mali. "Vodík je tam vonku, vieme, že je okolo nás," uviedol.

Ellis odhaduje, že celosvetovo by mohli existovať desiatky miliárd ton bieleho vodíka. To by bolo oveľa viac ako 100 miliónov ton vodíka vyrábaného ročne v súčasnosti a 500 miliónov ton, ktoré sa podľa predpovedí budú tvoriť do roku 2050. "Väčšina z toho je v malých akumuláciách, veľmi ďaleko od pobrežia alebo príliš hlboko na to, aby bola skutočne hospodárna na výrobu," dodal však s tvrdením, že ak by sa vedcom podarilo nájsť a využiť len 1 %, poskytlo by nám to 500 miliónov ton vodíka na 200 rokov.

V súčasnosti bude výzvou pre mnohé podniky a vedcov, aby našli spôsob, ako pretaviť túto hypotézu do reality. "Môže nastať obdobie, kedy bude veľa pokusov a omylov. Ale rýchlosť je dôležitá. Ak nám vývoj zdroja potrvá 200 rokov, nebude to pre nás veľmi užitočné," dodal Ellis.

Podľa výpočtov by výroba bieleho vodíka mala stáť okolo 1 dolára za kilogram, čo je v porovnaní s približne 6 dolármi za kilogram zeleného variantu veľký rozdiel. Cena by sa mohla rýchlo navýšiť, ak by veľké ložiská vyžadovali hlbšie vŕtanie.