Najsilnejšia bomba sveta pochádzala zo Sovietskeho zväzu. Počet obetí nikdy nezverejnili

30. októbra 1961 vykonal Sovietsky zväz skúšku najsilnejšej jadrovej zbrane, akú kedy ľudstvo vytvorilo. Reč je o výbušnine s názvom Cár Bomba, ktorá je tiež známa pod prezývkou Big Ivan, Project 7 000 alebo Kuzkina mať. Podľa portálu IFLScience bol jej výbuch jednou z hnacích síl na vytvorenie zmluvy, v ktorej sa USA a ZSSR dohodli na ukončení testov atómových bômb.

Bomba bola postavená v rekordne krátkom čase, pričom jej skonštruovanie trvalo iba 14 týždňov. Sovietsky zväz sa v tom čase snažil vyvinúť výbušninu, ktorá mala mať výkon nad 100 megaton. Cár bomba nakoniec mala silu "len" 57 megaton. Pre porovnanie, bola približne 3 700-krát silnejšia než bomba Little Boy, ktorú zhodili Spojené štáty americké na mesto Hirošima počas druhej svetovej vojny v auguste 1945.

V roku 2020 ruská štátna korporácia zaoberajúca sa jadrovou energiou s názvom Rosatom zverejnila doposiaľ nevidené videozáznamy testu vypustenia Cár bomby. V nich je možné vidieť, ako lietadlo Tu-95V vypúšťa osem metrov dlhú bombu do zátoky.

Bomba bola zhodená 10 500 metrov nad súostrovím Nová Zem na severe Ruska. Bola taká silná, že ju vojaci museli zhodiť z lietadla spoločne s padákom, aby mala posádka dostatok času na útek pred výbuchom. Nikto si však nebol istý, či letci explóziu prežijú, pretože na opustenie epicentra mali len niečo cez tri minúty.

Výbuch nastal pár minút po pol dvanástej, pričom na oblohe sa zjavil obrovský záblesk bieleho svetla. Bomba neskôr vytvorila ohnivú guľu širokú osem kilometrov, ktorá nakoniec sformovala hríbový mrak. Ten dosiahol maximálnu výšku až 64 kilometrov. "Oblaky pod lietadlom a v diaľke boli osvetlené silným zábleskom. More svetla sa rozprestrelo a dokonca aj mraky začali žiariť a stali sa priehľadnými," uviedol sovietsky kameraman, ktorý výbuch pozoroval z diaľky.

Armáda zhodila Cár bombu len 54 kilometrov od údajne obývaného mesta Severnyj, pričom sa predpokladá, že v ňom výbuch zlikvidoval všetky drevené a murované budovy. Tlaková vlna spôsobená explóziou bola taká silná, že ju výskumníci dokázali odmerať aj po treťom obehu Zeme a podľa informácií zničila aj množstvo okien v Nórsku a Fínsku. Skutočný počet obetí však nikdy nebol zverejnený.

Obrovský rozsah explózie sa považuje za jednu z hlavných príčin podpísania Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1963. V ňom sa hlavné mocnosti studenej vojny, USA a ZSSR, dohodli na ukončení testov atómových bômb v atmosfére, kozmickom priestore a pod vodou.

Aj keď sa pred takmer 60 rokmi skončilo skúšanie jadrových zbraní, nezastavilo to ich výrobu. V súčasnosti existuje na svete približne 12 700 hlavíc, pričom až 90% z nich patrí Spojeným štátom a Rusku. Ostatné atómové bomby sú v rukách Spojeného kráľovstva, Francúzska, Číny, Indie, Pakistanu, Izraela a Severnej Kórey.