Záhadné Jazero kostier ukrýva stovky ľudských pozostatkov. Nikto presne nevie, odkiaľ sa vzali

Jazero Rúp Kund sa nachádza v indickom štáte Uttarákhand. V roku 1942 tu lesný strážca narazil na stovky ľudských kostier, ktoré boli nahromadené priamo v jazere a jeho okolí. Následne informoval o tomto náleze aj úrady a zistilo sa, že na mieste prišlo o život 300 až 800 ľudí. Chladné Himaláje vďaka nízkym teplotám zakonzervovali ľudské pozostatky, ktoré sú aj po rokoch v takmer dokonalom stave, uvádza portál BBC.

Koncom 50. rokov minulého storočia sa o tomto desivom jazere dozvedela verejnosť, čo pochopiteľne vyvolalo obrovský záujem. Spustila sa tak séria vyšetrovaní a mnohí sa snažili odhaliť, čo sa na tomto mieste stalo. Lákadlom nie je len samotné jazero, ale aj prekrásne výhľady, rozmanitosť krajiny a náročné trasy, ktoré sú pre mnohých turistov a horolezcov hotovou pastvou pre oči. Pôvodne sa predpokladalo, že kostry patria japonským vojakom alebo tibetským obchodníkom na Hodvábnej ceste, ktorí zomreli buď v dôsledku epidémie, alebo kvôli prírodným živlom.

Po forenznej analýze uskutočnenej v roku 2004 je však najpravdepodobnejšie, že išlo o skupinku indických pútnikov, ktorých spolu s miestnymi nosičmi z regiónu zasiahlo obrovské krupobitie. K udalosti malo dôjsť v 9. storočí. K týmto záverom experti dospeli na základe poranení na lebkách. Títo ľudia sa vydali na hinduistickú púť s názvom Nanda Devi Raj Jat Yatra, ktorá sa koná raz za 12 rokov. Ide o prastarú tradíciu, ktorá pretrváva dodnes. Rúp Kund je jednou zo zastávok do Homkundu, konečného cieľa tejto namáhavej pešej cesty.

S touto teóriou súhlasí aj profesorka Veena Mushrif-Tripathy z Deccan College, ktorá v roku 2004 takisto skúmala okolnosti smrti týchto ľudí. Podľa expertov je teória s pútnikmi najpravdepodobnejšia, pretože na mieste neboli žiadne zbrane, čo naznačuje, že príčinou smrti nebol útok a údajne nešlo ani o vojakov. Dokonca sa našli aj zvyšky hudobných nástrojov a analýza DNA odhalila, že išlo o skupinku mužov a žien v rôznych vekových kategóriách.

Samozrejme, miestni majú aj svoje vlastné teórie a tamojší folklór šíri zvesti o rozhnevaných bohyniach, neúctivých pútnikoch či skamenených tanečníkoch. Rúp Kund preto začal lákať mnohých zvedavcov, čo využili aj rôzne spoločnosti. Nevýhodou tejto komercializácie bola veľká degradácia životného prostredia v Himalájach. Dnes je to ale inak, pretože čarokrásne svahy sú nedostupné kvôli vládnemu zákazu kempovania na hojne využívaných, ekologicky krehkých vysokohorských pasienkoch.

V roku 2010 bol na mieste sekvenovaný prvý staroveký ľudský genóm, ktorý spôsobil poriadny šok. 38 práškových vzoriek kostí, ktoré boli uložené v Anthropological Survey of India, bolo odoslaných do 16 laboratórií po celom svete na genomickú a biomolekulárnu analýzu. Výsledky boli prekvapivé, pretože sa zistilo, že 38 kostier patrilo do troch geneticky odlišných skupín a boli uložené v jazere počas viacerých udalostí v rozmedzí 1 000 rokov. Išlo o skupinu z južnej Ázie zo 7. až 10. storočia a nasledovali osoby z oblasti východného Stredomoria s pôvodom na ostrove Kréta, ktorí zomreli až v 19. storočí.

Našli sa aj vzorky ľudí pôvodom z juhovýchodnej Ázie, taktiež z 19. storočia. Dôkazy poukazujúce na prítomnosť skupín neindického pôvodu pri jazere Rúp Kund boli pre vedcov obrovským prekvapením. Neexistujú totiž žiadne historické nálezy, ktoré by vysvetlili, o akých ľudí išlo alebo čo robili v Himalájach. Záhada jazera teda nie je dodnes vyriešená a ľuďom napriek výskumom zostalo viac otázok než odpovedí. "Existuje sotva šesť až sedem lebiek s traumou súvisiacou s krupobitím," dodala profesorka.

Lokalita je kvôli zásahom človeka značne narušená a nezachovaná. V priebehu rokov boli kostry premiestňované turistami a dokonca si ich odnášali domov ako suveníry. Ak analýza 38 vzoriek zo stoviek tiel odhalila takéto skutočnosti, aké ďalšie prekvapenia sú pochované v tomto ľadovom hrobe?