Objavili podmorskú sopku so zmutovanými žralokmi: Žijú v okolí krátera a majú šiesty zmysel

Vedci predpokladali, že oblasť v blízkosti erupcie je nevhodná pre akýkoľvek život, no zdá sa, že opak je pravdou. Najznámejšou podmorskou sopkou je Krakatoa, ktorá pri erupcii v roku 1883 zabila desaťtisíce ľudí. Pred časom ju nasledovala aj podmorská sopka s názvom Hunga-Tonga Hunga-Ha'apai. Tá si vyžiadala najmenej 6 mŕtvych a niekoľko zranených. Vulkanická udalosť dokonca spôsobila cunami, uvádza portál New York Post.

Erupcia Hunga Tonga ovplyvnila životy takmer 100 000 ľudí a nechala ich odrezaných od zvyšku sveta po tom, čo výbuch prerušil podmorské komunikačné káble. Vulkanológovia preto hľadajú ďalšie podvodné sopky, aby bol svet pripravený na možné erupcie. Výskumné centrum skúmajúce vodu a atmosféru, uskutočnilo prieskum s cieľom preskúmať lokalitu Hunga Tonga.

Podľa výskumníka Javiera Escartina hlbokomorské sopky nepredstavujú veľké riziko, pretože oveľa nebezpečnejšie sú tie, ktoré sú blízko morskej hladiny alebo tie, ktoré sú nad morom. Hon na podmorské sopky nie je jednoduchou úlohou a pri ich objavovaní sú nutné špeciálne prístroje na monitorovanie zvuku pod vodou, ktoré dokážu odhaliť výbuchy.

Už v roku 2015 vedci predniesli nečakaný objav. Podmorské kamery inštalované v blízkosti sopky Kavachi (známej aj ako Sharkcano) na Šalamúnových ostrovoch zaznamenali niečo nečakané. Zachytili totiž dva druhy žralokov, ktoré boli opísané ako mutanti, pretože dokázali prežiť v kyslých podmienkach, ktoré by iné tvory zabili. Išlo o žraloka kladivohlavého a žraloka hodvábneho.

Vedcom hneď napadla otázka, ako môžu žraloky prežiť v takom nehostinnom prostredí. Odpoveďou je evolúcia. Podľa odborníkov živočíchy zmutovali a prostrediu sa prispôsobili. Okrem toho musia mať vyvinutý šiesty zmysel, s ktorým dokážu zachytiť zmeny v magnetickom poli planéty. Práve to žralokom umožňuje odhaliť sopečné erupcie v dostatočnom predstihu a z miesta odplávať.