Opičia hostina či trojdňové hádzanie pomarančov: 7 najunikátnejších svetových festivalov

Keď sa povie "festival", najčastejšie si spomenieme na jedlo, stánky, priateľov či hlasnú živú hudbu. Vo svete však existujú slávnosti, pri ktorých sa naozaj bizarným spôsobom oslavuje kultúra, sviatok či náboženstvo krajiny. Portál Grunge preto vytvoril zoznam najvýnimočnejších svetových festivalov a my sme vybrali tie najlepšie.

Každý dobrý festival sa môže pochváliť jedlom. Na tomto podujatí v thajskom meste Lopburi sa však pokrmy neservírujú pre ľudí, ale pre tisíce makakov žijúcich v tejto oblasti. Uctievanie týchto primátov je podľa informácií staré najmenej 2 000 rokov. Počiatky sú opísané v legende o opičom kráľovi Hanumanovi, ktorý pomohol božskému princovi Rámovi zachrániť jeho unesenú manželku. Vďaka tomuto činu sa primáty stali symbolom šťastia a prosperity. Ľudia sa im zároveň snažili zavďačiť aj dobrým jedlom.

Samotný festival však nemá takú dlhú históriu. Prvýkrát sa konal v roku 1989 na podporu thajského turistického priemyslu. Návštevníci si okrem pohľadu na jediace makaky môžu vychutnať aj živé hudobné a tanečné vystúpenia vrátane akrobatov prezlečených za opice. Festival sa pritom koná každý rok v poslednú novembrovú nedeľu.

V Španielsku sa každoročne odohráva veľa bizarných podujatí, no azda najunikátnejším je festival El Colacho, ktorý sa koná v nedeľu po Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Táto jedinečná zmes katolicizmu a starých pohanských rituálov pritom siaha až do 20. rokov 17. storočia, aj keď nie je jasné, ako presne festival začal.

Najfascinujúcejším aspektom podujatia je ale preskakovanie detí. Bábätká pritom rodičia položia na matrace na ulici, kde cez ne začnú skákať muži prezlečení za červenožltých diablov (colacho). Ľudia veria, že vďaka tomuto rituálu čerti vezmú na seba všetky hriechy detí a zároveň ich ochránia pred chorobami.

Okrem toho títo pekelníci behajú po uliciach, urážajú okoloidúcich a bičujú ich konskými chvostmi. Keď sa však objaví atabalero (hráč na bubon), uskutoční sa takzvaný "el salto del Colacho", čo v hovorovom preklade znamená, že diabol začne utekať preč.

Milovníci hudby môžu zažiť unikátne podujatie na Floride, kde sa každoročne koná festival pod vodou. Tento nápad vznikol v hlave muža menom Bill Becker, ktorý chcel zvýšiť povedomie o ochrane koralov. Preto sa festival koná na Looe Key Reef, ktorý je súčasťou jediného živého bariérového útesu v Severnej Amerike.

Organizátori hudbu púšťajú cez podvodné reproduktory. Profesionálni potápači ju následne predvádzajú na jedinečných hudobných nástrojoch, ktoré pre túto príležitosť navrhli miestni umelci. Na festivale môžete počuť piesne s oceánskou tematikou, pričom súvisia s dôležitými udalosťami, ktoré sa v tom roku udiali. Hoci sa podujatie v rokoch 2015 až 2019 pre nedostatok financií neorganizovalo, v súčasnosti sa opäť vrátilo.

V meste Oruro si obyvatelia vytvorili vlastné jedinečné oslavy, ktoré spojili s domorodými zvykmi a s koloniálnym kresťanstvom Španielska. Festival sa nazýva Carnaval de Oruro a vyznačuje sa prepracovanými pestrofarebnými kostýmami, ktoré majú predstavovať archanjela Michaela a jeho armádu anjelov v boji proti diablom.

Účastníci na podujatí predvedú takzvanú "Diabladu" alebo tanec diablov, ktorý zobrazuje bitku a ich konečnú porážku. Podľa informácií tento zvyk uctieva Virgen del Socavón (Pannu z bane), ktorá je patrónkou mesta. Legenda vraví, že mala zabiť horiacou sviečkou diabla menom Wari, ktorý sa pokúsil zničiť Oruro, pretože ľudia prekonvertovali na kresťanstvo. Vďaka tomuto činu ju obyvatelia uctievajú dodnes.

Tento festival sa spája s príbehom, ktorý je veľmi podobný Rómeovi a Júlii. V tejto legende sa dvaja milenci zo znepriatelených kmeňov chceli vziať, no nebolo to možné. Pár mal preto zomrieť od žiaľu a svojimi slzami vytvoriť dve rieky. Ich utrpenie pokračovalo aj v posmrtnom živote, pretože ich lásku na večné veky oddelila hora. Preto sa tieto marocké rieky volajú Isli (jeho) a Tislit (jej). Rodiny mladých zaľúbencov preto ustanovili deň za sviatok, kedy sa členovia rôznych kmeňov môžu zosobášiť.

V súčasnosti je festival skôr príležitosťou na stretnutie mladých ľudí z rôznych kmeňov. Niekedy sa tu však zasnúbi až 40 nových párov. Ženy na festival chodia v tradičnom farebnom oblečení v sprievode svojich otcov. Muži, ktorí hľadajú partnerky, sú celí v bielom. Zasnúbené páry sa nakoniec zúčastnia prepracovaného obradu.

Tento festival bol v minulosti uzavretý pre cudzincov, no podujatie sa postupom času otvorilo aj pre návštevníkov. Aj teraz sa však pozvanie považuje za veľkú česť a od ľudí domorodci očakávajú, že sa budú správať úctivo.

Tento bizarný festival začala organizovať skupinka žien z Asociácie lotyšských blondínok v roku 2009. Jeho počiatky zapríčinila recesia a úpadok ekonomiky v krajine. Podujatie Go Blonde má preto byť jedinečným spôsobom, ako podporiť hospodársky rast a rozptýliť občanov od problémov každodenného života.

Festival sa z roka na rok líši, no vždy zahŕňa prehliadku žien s blond vlasmi, živú hudbu a kultúrny program. V roku 2010 sa napríklad konala súťaž, v ktorej boli účastníci hodnotení podľa toho, kto sa najviac podobá na ikonickú blond herečku Marilyn Monroe. Aj keď má byť podujatie každoročnou udalosťou, nie je jasné, či sa stále organizuje, pretože posledný potvrdený ročník sa konal v roku 2011.

V meste Ivrea v severnom Taliansku sa v pôstnom období koná karneval, ktorý ľuďom pripomína, ako sa postaviť tyranom. Podľa legendy tradícia vznikla po tom, čo si miestny zemepán Raineri de Biandrate vybral ženu menom Violetta vďaka zákonu "Právo prvej noci". Tento zákon v stredoveku dával moc panovníkovi spať s akoukoľvek nevestou v deň jej svadby. Violetta ho však zabila a obyvatelia mesta odvtedy oslavujú oslobodenie od jeho tyranie.

Stredobodom festivalu je bitka s pomarančmi, pri ktorej sa ľudia vyberú do tímov a hádžu ich po sebe. Väčšina obyvateľov mesta pritom predstavuje nahnevaných mešťanov, ktorí dokonca majú aj svoje vlastné kostýmy. Títo ľudia útočia na ochrancov hradu, ktorí sa prezlečú za obrnených rytierov. Počas troch dní obe strany bojujú v uliciach a na námestiach. Zaujímavosťou je, že pomaranče sa v oblasti ani nepestujú a musia ich dovážať z južného Talianska a Sicílie.