Vyčerpali sme toľko podzemnej vody, že sa Zem začala nakláňať. Čo tento jav môže spôsobiť?

Nadmerné využívanie podzemnej vody prináša pre ľudstvo okrem vyčerpania oblastných zásob aj ďalší závažný problém, ktorý ovplyvňuje celú planétu. Tento efekt pritom možno merať pozorovaním zmien v polohách severného a južného pólu, ktoré sa podľa novej štúdie posunuli za 17 rokov o takmer 80 centimetrov. Ako informoval portál IFLScience, ak sa tento problém nezačne riešiť, mohlo by to úplne zmeniť trvanie ročných období či ďalšie zvýšenie teplôt v arktických oblastiach.

Ako všetko, čo sa točí, aj rotácia Zeme závisí od jej rozloženia hmoty. Keď ju presuniete do stredu, zrýchli sa, a keď ju necháte na okraji, začne sa spomaľovať. Rovnako tento efekt funguje aj pri presunutí hmoty len na jednu stranu, pričom sa náklon objektu zmení, aby kompenzoval stratu. To znamená, že zakaždým, keď pôjdete lietadlom na tropickú dovolenku, zmeníte rotáciu Zeme a po návrate ju znovu obnovíte. V tomto prípade je to spôsobené emisiami uhlíka, ktoré lietadlo vypúšťa do atmosféry.

Aj keď sú tieto nepatrné zmeny nepostrehnuteľné, ukázalo sa, že existuje spôsob, ako náklon spozorovať. V roku 2021 vedci zistili, že Zem sa začína rapídne posúvať kvôli topeniu polárnych ľadovcov. Súčasné dôkazy však odhaľujú, že sklon zmenil aj iný faktor, a to ťažba podzemnej vody.

Obe štúdie sa pritom opierajú o údaje z Gravity Recovery and Climate Experiment (GRACE), americko-nemeckého projektu, ktorý sa zaoberá podrobným meraním gravitačného pola Zeme a jeho anomálií. Táto misia však funguje len od roku 2002, preto vedci museli použiť aj predchádzajúce údaje z 80. rokov minulého storočia, s ktorými vytvorili podrobný obraz rotácie planéty.

Počas celého obdobia monitorovania sa zemské póly pohybovali v pomerne normálnom tempe. Rýchlosť sa však zmenila v polovici 90. rokov. Mnohí tento jav pripisujú obrovskej miere topenia polárneho ľadu a zvyšovaniu hladiny morí.

Niečo podobné, ale komplikovanejšie, sa deje pri čerpaní podzemných zásob. Hoci sa voda väčšinou využíva na miestne poľnohospodárstvo alebo priemysel, akonáhle sa dostane na povrch, veľká časť sa vyparí alebo vtečie do riek a končí v oceánoch.

Výpočty pritom naznačujú, že toto čerpanie podzemnej vody mohlo pridať približne 6 milimetrov k hladinám morí v rokoch 1993 až 2010. To však tvorí iba 10 percent nárastu a medzi hlavné faktory patrí topiaci sa ľad. Dodatočná morská voda pritom síce posúva pól, ale posun je odlišný v závislosti od toho, odkiaľ pochádza. "Rotačný pól Zeme sa v skutočnosti veľmi mení," uviedol vo vyhlásení Ki-Weon Seo zo Soulskej národnej univerzity.

Seo spoločne so svojim tímom tiež modeloval, ako by sa póly pohybovali iba na základe topenia ľadu. Výpočty sa však nezhodovali s pozorovaniami, tak museli pridať rôzne scenáre pre extrakciu podzemnej vody. Model sa neskôr začal zhodovať s realitou, keď k nemu pridali predtým odhadovanú hodnotu 2 150 gigaton vody. Bez tohto efektu by zemské póly smerovali 78,5 cm na západ, a to rýchlosťou pohybu 4,4 cm za rok.

Posun Zeme môže spôsobiť rôzne zmeny na našej planéte. Podľa vedcov by jednou z nich bolo posunutie začiatku a konca ročných období. Na zisteniach je tiež znepokojujúce, že potvrdzujú to, čo mnohí len tušili. Analýza totiž odhalila presnú rýchlosť, akou využívame jeden z našich najdôležitejších zdrojov na prežitie.