Režisér Titanicu má veľké plány: Z potopenej lode chce vytiahnuť vzácnu vec, ľudí to dojme

Cameron sa v rokoch 1995 až 2005 až 33-krát ponoril k vraku lode, ktorá v roku 1912 narazila do ľadovca. Vďaka tomu zistil, v akom je stave a aký osud postretol nielen slávny parník, ale aj cestujúcich. Režisér o vyzdvihnutí artefaktov v minulosti diskutoval s Paulom-Henrim Nargeoletom, francúzskym bádateľom morských hlbín, ktorý v júni tohto roka zomrel v ponorke Titan, uvádza portál New York Times.

Nargeolet okrem iného riadil podmorský výskum pre spoločnosť RMS Titanic, Inc., ktorá vlastní exkluzívne práva na záchranu lode a jej artefaktov. Cameron prednedávnom odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa budúcnosti Titanicu, ako aj o ponorke Titan. Keď sa ho reportéri spýtali, či videl počas ponorov na Titanicu známky prirodzeného rozkladu, odpovedal jasne.

Jeho očiam neuniklo výrazné poškodenie tenkostenných konštrukcií, akými bol palubný prístrešok a predný sťažeň. V roku 2001 bol neporušený, no v roku 2005 sa čiastočne zrútil. Ponor vykonaný spoločnosťou Magellan v roku 2022 ukázal, že sa úplne zrútil a zlomil, avšak neboli zaznamenané výrazné poškodenia veľkej väčšiny parníka. Vrak lode nezničili ani ponorky, ktoré ho skúmali, no výrazné škody podľa režiséra dokážu napáchať živé kolónie baktérií. Tie totiž loď doslova požierajú.

"Myslím si, že je dobré získať artefakty z legendárneho parníka, pretože keď putoval ku dnu, zlomil sa na dve časti. Na kilometroch štvorcových vidíme taniere a fľaše od vína, kufre či topánky, teda veci, ktoré ľudia mali so sebou, dotýkali sa ich a nosili ich. Práve to poľudšťuje celý tento príbeh a pripomína, že tragédia má ľudskú tvár. Bolo nájdených toľko artefaktov, ktoré boli mimoriadne dojímavé a pripomenuli nám tragickú históriu Titanicu. Príkladom sú pozostatky takzvaného vranieho hniezda, na ktorý trikrát zazvonil strážca Frederick Fleet, keď prvýkrát zbadal ľadovec," ozrejmil.

Vraním hniezdom to zďaleka nekončí, pretože na Titanicu bolo toľko vecí, ktoré udržujú jeho históriu pri živote aj 111 rokov po jeho potopení. Camerona vari najviac zaujal Marconiho bezdrôtový telegraf, ktorý vyslal núdzový signál. Ten zachytila loď Carpathia a prišla Titanicu na pomoc, vďaka čomu sa podarilo zachrániť 700 pasažierov. "Táto bezdrôtová súprava bola jedinečná, veľmi odlišná od ostatných vo svojej dobe. Pre návštevníkov múzeí by bolo veľmi dojemné, ak by bola vystavená. Bol by som za, ak by sa dala vybrať bez poškodenia vonkajšieho vzhľadu, nakoľko táto časť lode sa rýchlo deštruuje a o niekoľko rokov bude tento prístroj pochovaný hlboko v ruinách a bude neobnoviteľný," myslí si.

V rámci diskusií o získavaní artefaktov, ktoré prevažne viedol s Nargeoletom, sa niekoľkokrát stalo, že Cameron s jeho plánmi nie vždy súhlasil. Príkladom bola hlavná kotva. "Aj napriek nesúhlasu to stále bola priateľská diskusia. Som rád, že sa niektoré z týchto plánov nikdy neuskutočnili," vysvetlil.

Režisér sa vyjadril aj k neúspešnému pokusu kúpiť zbierku artefaktov Titanicu a presunúť ich do Belfastu, kde bola loď postavená. Obával sa, že zbierku by kúpil bohatý súkromný zberateľ a zmizla by z dohľadu verejnosti. "Tieto artefakty patria celému svetu ako súčasť nášho spoločného kultúrneho dedičstva - našej kolektívnej histórie. Práve artefakty pomáhajú udržiavať túto históriu pri živote. Také niečo sa bude diať len v prípade, ak ich bude možné nielen vidieť, ale aj cítiť prostredníctvom verejného prístupu," pokračoval.

Na margo nedávnej implózie Titanu a toho, či táto katastrofa bude mať negatívny vplyv na návštevníkov Titanicu, má Cameron celkom jasno. "Ľudská zvedavosť je mocnou silou a túžba ísť a vydať určité svedectvo je pre niektorých ľudí, vrátane mňa, veľmi silná," poznamenal a jedným dychom dodal, že je nutné si preveriť, s kým sa zvedavci potápajú a zistiť, aký bezpečný je prevádzkový záznam ponornej spoločnosti, ktorá núka ponor k Titanicu.