09. nov. 2023 o 12:39
Miroslav Novysedlák, iflscience.com

Na Sahare objavili 400 záhadných kamenných stavieb: Tvarom pripomínajú Stonehenge

placeholder
Kamenné stavby
Zdroj: istockphoto.com (ilustračné)

Sahara v sebe ukrýva neskonalú nádheru. Pod jej nekonečnými pieskami nájdeme tajomstvá, ktoré udivujú nielen vedcov, ale aj laikov. Tí totiž objavili 400 kamenných štruktúr postavených civilizáciou dávno pred vznikom pyramíd.

Zaujímavosti
09. nov. 2023 o 12:39
Na Sahare objavili 400 záhadných kamenných stavieb: Tvarom pripomínajú Stonehenge

Sahara v sebe ukrýva neskonalú nádheru. Pod jej nekonečnými pieskami nájdeme tajomstvá, ktoré udivujú nielen vedcov, ale aj laikov. Tí totiž objavili 400 kamenných štruktúr postavených civilizáciou dávno pred vznikom pyramíd.

Oblasť Západnej Sahary pozdĺž pobrežia Afriky je posiata stovkami starých kamenných pamiatok, ktoré sú opradené mnohými tajomstvami. Niektoré z nich pochádzajú z obdobia spred viac ako 10 000 rokov, uvádza portál IFLScience. V rokoch 2002 až 2009 prebiehal pod vedením University of East Anglia projekt nazývaný Western Sahara Project. Experti zdokumentovali archeológiu a životné prostredie severozápadnej Sahary v okolí oázového mesta Tifariti.

Na mieste sa našli aj pohrebné mohyly vysoké 5 metrov

Tieto kamenné stavby, roztrúsené po celej Západnej Sahare, sa vzpierajú jednoduchej kategorizácii. Pamätníky majú rôzne podoby a v priebehu storočí ich postavilo množstvo rôznych kultúr. Niektoré totiž pripomínajú dlhé rady navŕšených skál, zatiaľ čo iné sú zámerne umiestnené v kruhových vzoroch. Najpozoruhodnejšie sú takzvané baziny, teda pohrebné mohyly, ktoré dosahovali výšku až 5 metrov a sú dielom človeka. Podobné mohyly stavali národy naprieč celým svetom od Skýtov zo starovekej Sibíri až po Vikingov zo severu Európy.

Všetko nasvedčuje tomu, že starovekí ľudia Západnej Sahary neboli iní. Archeologický park Erqueyez je domovom stoviek jaskýň posiatych skalnými maľbami, ktoré dokumentujú rôzne živočíchy od gaziel a antilop cez druhy, ktoré v tejto oblasti už nežijú (žirafy, slony a nosorožce).

Tieto nálezy spochybňujú predstavy o Sahare ako o neobývateľnej pustatine a poukazujú na dobu, kedy bola útočiskom kypiacim životom a vodou. Keď Sahara vyschla v polovici holocénu, pred piatimi až šiestimi tisíckami rokov, išlo o jednu z lokalít, kde voda ešte existovala. Jedným z dôvodov, prečo je táto oblasť archeológmi relatívne nepreskúmaná, je ozbrojený konflikt medzi Marokom a Saharskou arabskou demokratickou republikou, z ktorých obe si robia nároky na región.