Konkurovalo starovekému Egyptu či Mezopotámii. 40-tisícové mesto však všetci náhle opustili

Pred tisíckami rokov v povodí rieky Indus stálo mesto so 40-tisíc obyvateľmi, ktoré súperilo s veľmocami starovekého Egypta, Mezopotámie či Minojskej Kréty. Po stáročia neustále rástlo na veľkosti, až kým ho zo zatiaľ neznámych príčin museli všetci opustiť. Ako informoval portál IFLScience, táto metropola sa nazývala Mohendžodaro, čo v preklade znamená "Mohyla mŕtvych mužov".

Ruiny mesta Mohendžodaro sa nachádzajú v dnešnom Pakistane v juhozápadnej provincii Sindh. Podľa organizácie UNESCO sa toto miesto rozkladá na ploche 24 hektárov, hoci jedna tretina stavieb už bola od roku 1922 vykopaná. Najstaršia zmienka o tomto meste pochádza z čias 2500 rokov pred Kristom, pričom v tom čase ho mali začať stavať. Ukázalo sa však, že má určité organizované usporiadanie, čo naznačuje, že lokalita nebola produktom chaotického rastu, ale príkladom raného systému plánovania.

V časoch najväčšej slávy sa v metropole pretínali rovné cesty a vytvárali mestské bloky lemované viacerými kultúrnymi centrami, verejnými kúpeľmi, kolégiom pre kňazov či zložitým odvodňovacím systémom. Veľká časť plánovaného mesta pritom bola vybudovaná z jednotných pálených tehál, čo naznačuje, že išlo o zaužívaný stavebný materiál.

Mohendžodaro prekvitalo, až kým nebolo opustené a ponechané napospas osudu okolo rokov 1800 až 1700 pred Kristom. Vzhľadom na zachované budovy sa predpokladá, že mesto bolo pravdepodobne zasiahnuté rýchlou a veľkou katastrofou. Zvláštne však je, že podľa vedcov sa v lokalite nenachádzajú žiadne stopy po záplavách, požiaroch, či po nejakej vojne. Hoci boli v budovách objavené desiatky kostier, nezdá sa, že by boli obeťami veľkého masakru.

Toto starobylé mesto však nie je jediné, ktoré v povodí rieky Indus utrpelo rýchly kolaps. Do roku 1800 pred Kristom bola totiž väčšina veľkých miest v regióne takmer úplne opustená. Existuje však jedna teória, ktorá by tento fenomén mohla vysvetliť. Podľa vedcov, ktorí hypotézu podporujú, malo región zaplaviť veľké sucho, ktoré spôsobilo rozpad poľnohospodárstva.

V roku 2023 poskytla štúdia starovekého stalagmitu z jaskyne v Himalájach niekoľko obrovských dôkazov podporujúcich túto teóriu. Vedci z anglickej University of Cambridge sa zamerali na vrstvy v geologickom útvare, aby sa dozvedeli o historických zrážkach v regióne a odhalili, že lokalitu pred približne 4 200 rokmi zasiahlo extrémne suché počasie, ktoré pretrvávalo niekoľko storočí. Avšak nie každý súhlasí s touto hypotézou, kvôli čomu sa to nepovažuje za presné vysvetlenie incidentu.