Za posledných sto rokov bolo ľudstvo svedkom mnohých impozantných vynálezov a objavov, ktoré posunuli spoločnosť na ďalšiu úroveň. Jeden z tých najznámejších sa udial počas slávneho projektu Manhattan, v ktorom vedci dokázali zostrojiť prvú atómovú bombu na svete. Ako informoval portál IFLScience, počas tohto experimentu sa však stala aj iná udalosť, ktorá vytvorila najrádioaktívnejšieho muža.
Omyl lekárov
V máji 1945 mal kalifornský maliar Albert Stevens veľké nešťastie, pretože mu nesprávne diagnostikovali rakovinu žalúdka. Lekári mu tiež oznámili, že mu zostáva len šesť mesiacov života. Napriek tejto nepríjemnosti sa jeho vyhliadky ešte zhoršili.
V rámci projektu Manhattan sa totiž vedci začali zaujímať o zaobchádzanie s plutóniom a o jeho účinok na ľudí. Vtedy sa dozvedeli o Stevensovi a o jeho "rakovine". Označili ho ako pacienta CAL-1, pričom zo skúšobnej skupiny dostal najvyššiu dávku žiarenia, a to zmes plutónia-239 (0,75 mikrogramu) a plutónia-238 (0,2 mikrogramu).
Obrovská dávka radiácie
Po roku bez rozšírenia rakoviny sa lekári domnievali, že Stevens má v skutočnosti nezhubný žalúdočný nádor. Vtedy zistili, že vedci podali najvyššiu zaznamenanú dávku žiarenia človeku, ktorý ani nebol chorý.
Stevens nebol riadne informovaný o tom, čo s ním vedci robili. Vôbec nevedel, že mu do tela vpichli smrteľnú dávku radiácie. Nedostatok informácií však spôsobil problémy aj samotným lekárom, a to najmä v období, kedy sa chcel Stevens odsťahovať. Aby mohli pokračovať v monitorovaní úrovne radiácie v jeho tele, rozhodli sa mu platiť 50 dolárov mesačne, aby naďalej zostal v oblasti a poskytoval im vzorky stolice.
Napriek tomu, že bol Stevens vystavený 446-krát väčšiemu množstvu plutónia, ako boli predošlé najväčšie merania, prežil ďalšie dve desaťročia a zomrel na srdcovú chorobu až vo veku 79 rokov. Zaujímavé však je, že jeden z hlavných doktorov menom Joseph Hamilton, ktorý experimentoval na Stevensovi, zomrel ako 49-ročný na leukémiu, ktorú mu pravdepodobne spôsobilo ožiarenie.