Unikátny kolonádový most v Dolnom Kubíne oslavuje 30. výročie. Mesto si uctilo i architekta

V septembri 2023 unikátny drevený kolonádový most ponad rieku Orava v Dolnom Kubíne oslávil jedinečné jubileum. Výtvor, ktorý obľubujú turisti a fotografi aj zo zahraničia, totiž slúži verejnosti už viac ako 30 rokov. Ako informoval portál SME, most sa radí medzi najunikátnejšie pamiatky Slovenska, pričom ide o majstrovské dielo autora.

Kolonádový most, ktorý bol postavený v roku 1993, spojil dohromady dva brehy rieky Orava. Architektom tohto výtvoru je známa osobnosť Dolného Kubína menom Anton Kratochvíl, ktorý sa podieľal na plánovaní a výstavbe viacerých ďalších objektov, ktoré obyvateľom slúžia dodnes. Ide napríklad o hotel Park, pešiu zónu Námestia P. O. Hviezdoslava či obchodný dom na Ulici Radlinského.

Na skrášlení mesta sa však podieľala aj jeho manželka Anna Kratochvílová, ktorá bola architektkou zimného štadióna a prevádzkovej budovy. Jej partner však pridal zastrešenie a tribúny.

Kratochvílová uviedla, že most nie je dielom len jej manžela, ale aj viacerých odborníkov. Medzi nich zaradila statika Jozefa Liebiczera, vtedajšieho šéfa odboru výstavby Mestského úradu v Dolnom Kubíne Petra Pavlíka či vtedajšieho primátora Ivana Budiaka. Výstavba sa vďaka tejto podpore podarila v rekordnom čase, pričom s ňou začali v roku 1992 a už o rok po moste mohli prejsť prví ľudia.

Samotný výtvor je celý z dreva, pričom ho dopĺňajú viaceré zvislé a vodorovné trámy so sedlovým krovom. "Most sa architektonicky vymanil zo závislosti modernosti betónových konštrukcií. Ide o vytvorenie komplexného súzvuku diela a súčasnosti, prihovárajúci sa poetickou krásou dreva a jeho detailov, ktoré pripomínajú niečo dôverne známe, v mnohom však zabudnuté. Svojou útulnosťou, ale i zručnosťou majstrovstva remeselníkov," dodal autor.

Ako uviedla manželka Kratochvíla, kolonádový most bol vrcholom jeho práce. "Reprezentoval Slovensko a získal ocenenia na troch významných výstavách," poznamenala. Výtvor sa objavil aj na celosvetovej konferencii OSN Habitat II o ľudských sídlach v tureckom Istanbule v roku 1996. Vtedy bol súčasťou Národnej správy o rozvoji osídlenia a bývania v Slovenskej republike.

V októbri 1997 bol Kratochvíl s mostom na stavebnom veľtrhu v Lipsku, kde odborníci vyberali zo 120 prihlásených prác 51 projektov, pričom osem bolo zo Slovenska. "Most dostal slová uznania od popredných svetových architektov," uvádzalo sa v odôvodnení o úspechoch diela. Toto však bola posledná výstava, ktorú Kratochvíl absolvoval. Po prezentácii kolonádového mosta totiž zomrel v tú noc vo svojej izbe.

Aj po smrti architekta kolonádový most zožal úspech v zahraničí. "V júni 1999 vybrali na II. svetový kongres architektúry v čínskom Pekingu aj niekoľko stavieb zo Slovenska. Na piatich paneloch bol predstavený prierez východísk pôvodnej slovenskej tvorby a jej najnovšie pokračovanie. Kolonádový most bol medzi nimi ako vzor rozvoja mesta," dodala Kratochvílová.

Hoci sa po mnohých snahách nepodarilo most pomenovať po architektovi Antonovi Kratochvílovi, mesto nakoniec našlo spôsob, ktorým zaručilo, aby toto meno neupadlo do zabudnutia. Osobnosť si preto pripomenulo pri oslave 30. výročia mosta, ktoré sa uskutočnilo 9. októbra. Pri tejto príležitosti mesto odhalilo pamätnú tabuľu architekta a udelilo mu Cenu mesta Dolný Kubín in memoriam. "Chceme oceniť jeho mimoriadne zásluhy v urbanistickom a architektonickom rozvoji mesta," uviedol primátor.

Na slávnostné odhalenie tabule prišla aj manželka Kratochvíla, ktorá zároveň prebrala jeho ocenenie. "Je to veľké prekvapenie a pocta. Neočakávali sme to po toľkých rokoch. Tešíme sa, že všetko, čo manžel vytvoril, slúži a robí to radosť vám, ale aj nám," poznamenala.