Veľká hrozba pre ľudstvo: Malé jazerá sa zväčšujú, produkujú čoraz viac skleníkových plynov

V rokoch 1984 až 2019 sa plochy jazier po celom svete zväčšili o viac ako 46 000 kilometrov štvorcových, čo je plocha, ktorá by sa dala prirovnať k rozlohe Slovenska. Jazera ustavične produkujú oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ďalšie plyny. Spôsobujú to baktérie a huby, ktoré na dne nachádzajú potravu v podobe odumretých rastlín a živočíchov, uvádza portál ScienceAlert.

Nárast plôch týchto jazier zvýšil emisie uhlíka o 4,8 teragramov (biliónov gramov) oxidu uhličitého. "V posledných desaťročiach došlo v jazerách k veľkým a rýchlym zmenám, ktoré ovplyvňujú ekosystémy a prístup k vodným zdrojom. Tieto novoobjavené poznatky o rozsahu a dynamike jazier nám umožňujú lepšie vypočítať ich potenciálne uhlíkové emisie," objasnil suchozemský ekológ Jing Tang z University of Copenhagen.

Výskumníci použili kombináciu satelitných snímok a algoritmov a celkovo zaznamenali až 3,4 milióna jazier. Menšie jazerá, ktoré majú menej ako jeden štvorcový kilometer, sú dôležité pre výpočet skleníkových plynov, pretože produkujú vysoký objem emisií aj napriek ich veľkosti.

Tieto vodné útvary predstavujú iba 15 % celkového pokrytia Zeme jazerami, ale sú zodpovedné za 45-percentné zvýšenie produkcie oxidu uhličitého a 59-percentný nárast emisií metánu v rokoch 1984 až 2019. "Menšie jazerá vysielajú neúmerné množstvo skleníkových plynov, pretože akumulujú viac organickej hmoty, ktorá sa premení na plyny. Je to tak aj preto, že sú plytké. Práve to uľahčuje plynom dostať sa na povrch a do atmosféry," ozrejmil odborník.

Dodal, že malé jazerá sú oveľa citlivejšie na zmeny klímy a aj na zásahy človeka. Z toho dôvodu nielen ich veľkosť, ale aj chemické procesy vody veľmi kolíšu. Okrem toho je veľmi dôležité ich identifikovať a zmapovať. Vedcom sa to podarilo. Okrem toho uviedli, že viac ako polovica nárastu pokrytia jazier počas skúmaného obdobia je spôsobená ľudskou činnosťou. Ide hlavne o novovybudované nádrže.

Zvyšok majú na svedomí topiace sa ľadovce a roztápajúci sa permafrost, ktorý sa topí v dôsledku otepľovania planéty. Experti preto veria, že ich údaje budú užitočné aj pre budúce klimatické modely, keďže značná časť skleníkových plynov môže pochádzať z povrchov jazier.

Údaje sa dajú použiť aj na lepšie odhady vodných zdrojov v sladkovodných jazerách a na posúdenie rizík záplav. Nemenej významnú rolu budú mať zozbierané poznatky aj pri lepšom riadení jazier, pretože oblasti jazier výrazne ovplyvňujú biodiverzitu.