8 fascinujúcich faktov o Vianociach, o ktorých ste určite ani len nepočuli

Na Vianoce kresťania oslavujú narodenie Ježiša Krista, no skutočný dátum jeho narodenia je stratený v útrobách histórie. V Biblii neexistuje žiadna zmienka o 25. decembri a mnohí historici tvrdia, že Ježiš sa narodil na jar, konkrétne 25. marca, pretože to povedala Panna Mária.

Kresťania si 25. december vybrali z toho dôvodu, že to bolo 9 mesiacov po jeho narodení, píše portál Goodhousekeeping. Niektorí dokonca predpokladajú, že tento dátum bol pôvodne vybraný z toho dôvodu, že sa zhodoval s pohanským sviatkom zvaným Saturnálie, počas ktorého ľudia oslavovali boha Saturna a odovzdávali si dary.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Slovenská rodina na sánkovačke: V novej paródii Naked Bananas nechýbajú hádky ani alkohol<<<

Tradícia vianočných stromčekov siaha až k starým Egypťanom a Rimanom, ktorí ich počas zimného slnovratu zdobili vždyzelenými stromami na znak návratu jari. Ak teda vyzdobíte svoju obývačku či izbu zeleným stromčekom, vencami alebo girlandami, ctíte históriu.

Áno, história vianočného stromčeka siaha až do ďalekej histórie, no dovtedy neboli stromy považované za taký kult ako dnes. Keď nemecký princ Albert daroval stromček svojej novej manželke, anglickej kráľovnej Viktórii, po jeho vzore sa začal tento trend rozmáhať.

Kresba páru pred prvým vianočným stromčekom sa objavila aj v magazíne Illustrated London News v roku 1848.

Predtým, ako sa Coca-Cola rozhodla použiť Santov imidž na reklamné ciele, bol jeho vzhľad viac strašidelný ako prívetivý. V roku 1931 si spoločnosť na výrobu nápojov najala ilustrátora menom, Haddon Sundblom, aby vytvoril veselého starého škriatka, ktorý sa bude usmievať z reklám v časopisoch.

Odvtedy sa celý svet vytešuje z vízie veselého dedka, ktorý roznáša cukrovinky a radosť do nielen detských duší.

V Bostone, v rokoch 1659 až 1681, každý, koho pristihli pri slávení Vianoc, čelil pokute. Takmer ďalšie storočie neboli Vianoce vyhlásené za federálny sviatok, čo možno nepriamo dokazuje, že aj Grinchov postoj k týmto sviatkom bol opodstatnený. Už konečne chápete myšlienkové pochody tejto zelenej potvory?

Možno práve odtiaľ pochádza jeho nevraživosť k sviatkom lásky, ktovie. V Anglicku boli Vianoce zakázané aj v roku 1644.

Sviatočná výzdoba je nielen pekná. Ide o staroveký symbol plodnosti a mužnosti. Keltskí mudrci, druidi, ho považovali za afrodiziakum. Takže, ak vám niekto nabudúce povie vtip o stretnutí, nebodaj bozku pod imelom, nevinný žartík v sebe môže obsahovať sexuálny podtón.

Ale uznajte, kto by len predsa vedel o tom, že imelo bolo kedysi považované za afrodiziakum, však? O tom viete len a len vy.

Darovanie darčekov a ďalšie podobné tradície k nám dorazili zo starovekého Ríma. Rimania mali tradíciu vymieňať si predmety vždy na nový rok. Ani táto tradícia nezanikla a drží sa doteraz, no s malou zmenou. Postupom času sa transformovala do obdobia Vianoc.

V 19. storočí chcel cukrár v Indiane vyjadriť zmysel vianočných sviatkov vďaka sladkostiam. Prišiel s nápadom, že by bolo dobré ohnúť jednu z cukrových paličiek tak, aby mala tvar vianočnej lízanky.

Biela farba mala symbolizovať čistotu Ježiša Krista, malé červené pásiky sú znakom jeho utrpenia na kríži a hrubý červený pásik symbolizuje jeho krv. Lízanka má tvar písmena J, čo je prvým písmenom mena Ježiša Krista.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>15 fotografií, ktoré ukazujú, ako ľudia privítali Vianoce s humorom<<<