5 známych mýtov: Človek má iba päť zmyslov a blesk neudrie dvakrát na to isté miesto

Ako sa vraví, človek nikdy nie je príliš starý na to, aby sa naučil niečo nové. A možno to bude platiť aj teraz. Lebo niekedy je aj stokrát omieľaná nepravdivá informácia po čase považovaná za pravdu. Vedeli ste napríklad o tom, že banány nerastú na stromoch a pštros nestrká hlavu do piesku, keď je v nebezpečenstve? Ako je to naozaj vysvetľuje portál The Best Schools.

Blesk totiž často zasiahne to isté miesto dvakrát alebo sa vyskytne v jeho bezprostrednom okolí. Ak sa ocitnete vonku počas búrky, zrejme by ste nemali počúvať človeka, ktorý by vám odporučil postaviť sa na miesto, kde už blesk udrel. Určite nebudete nijak chránení, uvádza portál The Best Schools. Namiesto pokúšania osudu je lepšie nájsť si úkryt, držať sa ďalej od okien a nedotýkať sa kovových alebo elektrických zariadení.

Aj keď sa zdá, že banány rastú na stromoch, banánovník v skutočnosti nie je strom. Hoci môže dorásť až do výšky siedmich metrov, ide o tú najväčšiu trvácu bylinu na svete. Ak by ste si pozorne prezreli banánovník, zistili by ste, že nemá drevité vlákna. Chýba mu kmeň a konáre, ktoré by ho kvalifikovali ako strom. Ďalším súvisiacim faktom je, že banány sú bobule, pretože neprodukujú zrelé semená.

Videli ste scénu, v ktorej jedna postava zabije tú druhú tým, že na ňu hodí mincu z mrakodrapu? Môže sa niečo také reálne stať? Stručná odpoveď fyzika Jona Butterwortha z University College London je nie. Všetky padajúce predmety neustále zrýchľujú, no zároveň sa zvyšuje aj odpor vzduchu. Keď odpor vzduchu dosiahne zhodu s gravitáciou, objekt dosiahne konečnú rýchlosť, po ktorej už nezrýchľuje, uvádza portál The Guardian. V teoretickej rovine by minca mohla mať rýchlosť okolo 19 km/h, čo by ani zďaleka nestačilo na smrteľné zranenia.

Okrem piatich základných zmyslov (zrak, sluch, hmat, chuť, čuch) existujú minimálne štyri ďalšie, ktoré sa uvádzajú len veľmi zriedka. Prvým je propriocepcia, teda schopnosť vnímať, kde sú jednotlivé časti nášho tela bez toho, aby sme ich videli. Druhým je termocepcia, vďaka ktorej pociťujete teplotu, nasleduje ekvilibriocepcia, prostredníctvom ktorej vnímate rovnováhu, a napokon je to interocepcia, teda vnímanie toho, čo sa deje v našom tele (dýchanie, tlkot srdca, pocit hladu či smädu).

Ide o pomerne veľké vtáky s malými hlavami a niektorí sú presvedčení o tom, že si ukryjú hlavu do piesku vždy, keď sa ocitnú v nebezpečí. Pštros však na to nemá dôvod, keďže ide o zdatného bežca a brániť sa dokáže silnými kopancami. Pštrosy sú teda dostatočne rýchle, aby unikli mnohým predátorom a nepotrebujú strkať hlavu do piesku. V piesku hľadajú len kamienky a piesok z dôvodu lepšieho spracovania potravy.