Ostrov mŕtvol neďaleko Benátok: Zomreli tam tisíce ľudí, trpeli vážnymi chorobami

Taliansko je plné lokalít s bohatou históriou, pričom v ňom môžete nájsť pozostatky rímskej, nemeckej, francúzskej či rakúsko-uhorskej kultúry. Jedným z takýchto miest sú aj Benátky, ktoré sú dôležitou námornou veľmocou už viac ako 1 500 rokov. Ako informoval portál IFLScience, v tejto oblasti sa však nachádza aj ostrov s temnou históriou, na ktorý sa odvážia vstúpiť len tí najstatočnejší prieskumníci.

Kúsok od Benátok sa nachádza obdĺžnikový ostrov zvaný Lazzaretto Vecchio. Ide o umelo vybudovanú nemocnicu, ktorú obyvatelia postavili počas renesancie. Podľa historických záznamov však ostrov neslúžil ako dovolenková destinácia, ale skrýval omnoho temnejšie tajomstvo. Zemepáni na ňom totiž izolovali chorých ľudí, ktorí trpeli morom.

Karanténna kolónia bola založená v roku 1423, pričom slúžila Benátčanom aj počas niekoľkých vĺn moru v 16. a 17. storočí. V priebehu času tu zomreli tisíce ľudí a ich kostry zostali na mnohých masových pohrebiskách na ploche 2,53 hektára.

Ako rušné obchodné a námorné centrum sa Benátky často stali epicentrom rôznych nákazlivých chorôb. Jedna z najhorších epidémií sa objavila v roku 1630 a vyhubila jednu tretinu populácie Benátok a Bologne, pričom každý deň zabila niekoľko stoviek ľudí. Historici sa domnievajú, že vážnosť situácie zohrala hlavnú úlohu pri páde destinácie z postu renesančnej superveľmoci.

Počas najlepších rokov ostrov Lazzaretto Vecchio spravovali stovky mestských úradníkov. Aj keď nebola medicína na veľmi dobrej úrovni, personál sa snažil udržiavať dostatočný hygienický štandard. Izby boli často vetrané a vyčistené dymom z bylín a slanej vody. Po dotyku čohokoľvek kontaminovaného si tiež ľudia museli umyť ruky octom, ktorý je dostatočne kyslý na to, aby zabil niektoré baktérie.

V nedávno spustenej štúdii skupina výskumníkov z University of South Florida podrobne študovala približne 900 ľudí, ktorí boli pochovaní na ostrove v priebehu troch storočí.

Uviedli pritom, že im to poskytlo jedinečný pohľad na to, ako sa patogén vyvinul a dokázal opakovane ohrozovať Benátsku republiku. "Je to prvýkrát, čo sme mali sekvencie DNA patogénov prítomné na jedinom mieste. Vďaka tomu sme mohli odhaliť súčasne zmeny v miestnych populáciách," uviedol Robert Tykot, profesor antropológie na americkej University of South Florida.

Výskumníci dodali, že tento karanténny ostrov môže obsahovať aj ďalšie ničivé morové patogény, syfilis či modré kiahne, ktoré ľudia chytili od zvierat. "Zachytáva viaceré ochorenia koexistujúce v ľudských populáciách počas troch storočí,“ poznamenal k štúdii vedúci genetik Rays Jiang.