Na svete existujú stovky druhov psov, ktoré majú najrôznejšie tvary a veľkosti. Mnohí však veria tvrdeniu, že väčšie plemená sa v priemere dožívajú oveľa menej ako tie menšie. Správnosť tejto hypotézy sa preto tím výskumníkov rozhodol overiť vlastnou analýzou. Ako informoval portál DailyMail, aj keď predošlé štúdie predpokladali, že väčšie psy sa dožívajú menej kvôli horšiemu metabolizmu, nová analýza odhalila omnoho závažnejšiu príčinu.
Nová teória
Vedci z austrálskej University of Adelaide vo svojej štúdii chceli zistiť, či skutočne existuje určitý rozdiel v dĺžke života veľkých a malých plemien psov. Zanalyzovali preto všetky publikované údaje o vekovom rozmedzí a príčinách smrti u 164 plemien z celého sveta.
Predošlé štúdie tvrdili, že kratšiu dĺžku života u väčších psov spôsobuje rýchlosť metabolizmu a s tým spojená náchylnosť na určité ochorenia. Niektorí odborníci sa tiež domnievali, že rýchlejšie starnutie zapríčiňuje ich vyššia telesná hmotnosť.
Vedci však tieto tvrdenia vyvrátili. Odhalili totiž, že čím je pes väčší, tým pravdepodobnejšie je jeho úmrtie na rakovinu. "Môže to byť spôsobené evolučným oneskorením obranyschopnosti tela proti tejto chorobe," povedal autor štúdie Jack da Silva.
Rýchle šľachtenie
Vedci svoje zistenia podložili tvrdením, že ľudia v priebehu storočí selektívne šľachtili psy, aby boli čo najväčšie. Mali im totiž pomáhať pri strážení majetku, hospodárskych zvieratách alebo pri love zveri.
V dôsledku tohto kroku sa však niektoré plemená psov vyvinuli do extrémnych veľkostí omnoho rýchlejšie, ako mali. To spôsobilo, že sa v ich tele nemala šancu vytvoriť dostatočná ochrana proti rakovine. "Táto teória je založená na myšlienke, že ak investujete väčšinu svojich zdrojov a energie do reprodukcie, nemôžete ich vložiť aj do opravy buniek a obrany proti chorobám," povedal Silva.
Aj keď zistenia predstavujú zlé správy pre milovníkov veľkých psov, Silva sa domnieva, že tieto plemená si nakoniec vytvoria obranu proti rakovine, podobne ako menšie druhy. "Väčšina z približne 400 plemien psov, ktoré dnes poznáme, vznikla v posledných 200 rokoch. Môže sa im teda ešte vyvinúť prirodzene alebo prostredníctvom selektívneho šľachtenia. V oboch prípadoch to zvýši náklady na reprodukciu," uzavrel vedec.