29 rokov bojoval v neexistujúcej vojne: Bláznivého vojaka zachránil muž hľadajúci Yetiho

V roku 1944 poslali Onodu na malý ostrov Lubang, ktorý sa nachádza na západe Filipín, aby špehoval americké sily. Spojenci USA v neskorších fázach vojny však porazili japonskú armádu na Filipínach. Onoda mal to šťastie, že sa vyhol zajatiu. Keď japonské jednotky uvideli blížiacich sa Američanov, ihneď sa stiahli a vzdali, no tento chlapík a jeho spolubojovníci sa schovali v džungli a odmietli veriť správam o tom, že sa vojna skončila, uvádza portál CNN.

Dlhých 29 rokov žil na potrave, ktorú si zabezpečil v džungli, prípadne si niečo nakradol od miestnych farmárov. O tom, že vojna skončila, sa prvýkrát dozvedel v októbri 1945 z letákov, ktoré Američania vyhadzovali z lietadiel, pretože vedeli, že v džungliach juhovýchodnej Ázie sa ukrývali Japonci. Podľa neho však išlo o klamstvo a neveril ničomu. Dokonca neuveril ani ďalšiemu letáku, ktorý bol podpísaný najslávnejším japonským generálom Jamašitom.

Život na ostrove sa pomaličky vrátil do starých koľají, no Onoda v boji pokračoval. So svojimi spoločníkmi zabil každého, kto sa k nim čo i len priblížil. Japonci im v džungli nechávali noviny, z ktorých mali pochopiť, že nastal mier, no Onoda usúdil, že to je len trik zo strany Američanov.

Dedinčanom ukradol prenosné rádio a vypočul si aktuálne správy. Dokonca si pustil britskú stanicu BBC a dozvedel sa aj o olympiáde v Tokiu. Všetko považoval za dômyselný plán Američanov, ktorí ho mali touto hrou vylákať z úkrytu. Na ostrov prišiel aj Onodov starý otec a jeho spolužiaci zo základnej a strednej školy, no neveril nikomu a ničomu. Napokon zostal sám, pretože obaja jeho spolubojovníci boli zastrelení.

Prvý zomrel v roku 1954 pri prestrelke s filipínskymi vojakmi a ten druhý umrel v roku 1972. Zastrelila ho polícia, pretože s Onodom pálil vidiečanom úrodu ryže. Zvrat prišiel v roku 1974, kedy vojaka v džungli objavil mladík menom Norio Suzuki. Bol to dobrodruh, ktorý nevydržal v žiadnej práci a namiesto toho prespával pod holým nebom alebo pracoval ako dobrovoľník na farmách. Práve on si stanovil cieľ, že Onodu nájde.

Okrem toho mal v pláne nájsť aj Yetiho. Nakoniec však stretol len vojaka i keď sám tvrdil, že snežného muža videl na himalájskom pohorí Dhaulagiri. Suzuki sa teda vydal na cestu džungľou a začal hľadať paranoidného a tak trochu bláznivého muža. Našiel ho za štyri dni a pri Onodovi napokon strávil ďalšie dva, počas ktorých si urobili fotku.

Keď videl, že mu Onoda stále neveril, že vojna skončila, spýtal sa ho, čo by ho presvedčilo. Vojak mu odvetil, že uverí len vtedy, ak k nemu príde veliteľ Taniguči a vydá rozkaz, aby ukončil boj. Suzuki predložil fotografiu s Onodom úradom ako dôkaz, že s ním naozaj bol a tie začali konať. V Japonsku vypuklo pátranie po bývalom veliteľovi, ktorého sa, našťastie, podarilo nájsť. Obliekol sa teda do starej uniformy a doviezli ho na ostrov.

Onodu sa mu nakoniec podarilo presvedčiť o mieri v celej krajine. Vojak sa teda vrátil do Japonska a stal sa z neho hrdina. Napísal aj knihu, v ktorej priznal, že sa veľmi sa mýlil. Po čase sa odsťahoval do Brazílie, pretože ho nepríjemne prekvapilo rýchlo rozvíjajúce sa Japonsko.

V Brazílii sa oženil a narodilo sa mu dieťa. Keď sa však jedného dňa dočítal o japonskom mladíkovi, ktorý zabil svojich rodičov, zhrozil sa. Rozhodol sa vrátiť do domoviny, kde založil výchovný tábor pre mladých Japoncov, v ktorom mladým ľuďom vštepovali správne hodnoty. Muž zomrel vo veku 91 rokov na zápal pľúc.