23. júl. 2023 o 15:30
Miloš Audi, dailymail.co.uk

Najstaršie pohrebisko na svete: Vytvoril ho primitívny druh ľudoopov pred 200-tisíc rokmi

placeholder
Vedci objavili najstaršie pohrebisko na svete.
Zdroj: twitter.com/DrewDeWaay, twitter.com/ceoaetnews

Vedci objavili v Južnej Afrike pohrebisko s pozostatkami primitívneho druhu. Vďaka tomu dokázali potvrdiť, že rituálne správanie spojené s pochovávaním praľudia využívali už omnoho skôr, ako sa predpokladalo.

Zaujímavosti
23. júl. 2023 o 15:30
Najstaršie pohrebisko na svete: Vytvoril ho primitívny druh ľudoopov pred 200-tisíc rokmi

Vedci objavili v Južnej Afrike pohrebisko s pozostatkami primitívneho druhu. Vďaka tomu dokázali potvrdiť, že rituálne správanie spojené s pochovávaním praľudia využívali už omnoho skôr, ako sa predpokladalo.

Paleontológovia objavili najstaršie pohrebisko na svete s pozostatkami primitívneho druhu s malým mozgom. Tento nález vedci objavili v jaskynnom systéme v Južnej Afrike, pričom boli označené vyrytými a namaľovanými symbolmi. Ako informoval portál Daily Mail, výskumníci analýzou zistili, že pozostatky patrili primitívnym ľuďom známym ako Homo naledi.

Nález sa nachádzal v Kolíske ľudstva

Impozantný výskum viedol paleoantropológ Lee Berger, ktorý s tímom odkryl pozostatky približne 30 metrov od vchodu do historického náleziska s názvom Kolíska ľudstva, ktoré sa nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Vedci našli pod zemou kostry dospelých aj detí, vrátane jedného tela, ktoré identifikovali pomocou 83 úlomkov kostí a zubov. Ako uvádza článok uverejnený na portáli bioRxiv, medzi ďalšie pozostatky pritom patril napríklad chrup, stehenná kosť dospelého človeka, fragmenty ľavej a pravej ramennej kosti či rôzne stavce a rebrá.

Vyspelý ľudoop

Z analýzy paleontológovia zistili, že pozostatky patria primitívnemu druhu s názvom Homo naledi. Ide o cicavca, ktorého vedci považujú za predmoderného človeka či "vyspelého" ľudoopa, pričom mal mozog veľkosti šimpanza a výšku približne 150 centimetrov. Tento druh mal zakrivené prsty na rukách aj na nohách, vďaka čomu mohli bez problémov chodiť.

Nález pritom vedci považujú za prelomový, pretože správanie spojené s pochovávaním bolo predtým pozorované iba medzi starodávnymi Homo sapiens, ktorí mali omnoho väčší mozog.

Symboly pri pozostatkoch

Okrem pozostatkov sa vedcom podarilo objaviť aj mnohé symboly vyryté na stenách náleziska. Išlo pritom o rôzne opakujúce sa útvary, ktoré boli vytvorené pomocou nejakého ostrého nástroja.

V blízkosti jedného z hrobov tím objavil celkom 46 vrytých značiek, ktoré ukazovali rôzne geometrické útvary či krížiky. Vďaka tomu vedci potvrdili, že symboly sa rozširovali medzidruhovo, pretože takéto správanie spozorovali pri neandertálcoch pred takmer 600-tisíc rokmi či pri Homo sapiens v Južnej Afrike pred približne 80-tisíc rokmi. "Tieto nedávne zistenia naznačujú, že išlo o úmyselné pochovávanie, používanie symbolov a činností, pomocou ktorých tento druh vytváral význam," uviedol Berger.

Neďaleko vyhladených povrchov jaskynného piliera tiež vedci našli rytiny tvoriace tvar podobný dnešnému hashtagu. "Nielenže ľudia nie sú jedineční vo vývoji symbolických praktík, ale možno si takéto správanie ani nevymysleli," dodal Berger.

Vyjadrenie, že Homo naledi bol v minulosti schopný vykonávať rituálne pochovávanie, Berger vyslovil už v roku 2015. V tom čase však mnohí odborníci z odboru paleontológie nesúhlasili s jeho tvrdením, pretože nemal dostatok dôkazov. Preto ho obvinili z vytvárania neopodstatnených záverov. Po objave však ostatní vedci teóriu potvrdili. "V tom čase toho bolo príliš veľa na strávenie. No my sme si prichystali údaje, ktoré ukazujú, že je to pravda," poznamenal Berger.