Zlámané kosti či pomätenosť: Prečo sa v slovenskom Bermudskom trojuholníku strácajú ľudia?

Oblasť pohoria Tribeč má už dlhé roky povesť začarovaného lesa. S pohorím sú spájané hlavne nevysvetliteľné zmiznutia ľudí, ktoré podnietili vznik príbehov o časových slučkách alebo rôznych nadprirodzených javoch. Tie sa podľa mnohých ľudí vyskytujú na tomto mieste veľmi často. Tribeč je kvôli viacerým zmiznutiam prezývaný "slovenský Bermudský trojuholník", uvádza portál Výšlapy.

Pohorie sa rozkladá na západnom Slovensku medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a mestom Partizánske. Zvedavcov sem lákajú najmä tajuplné lesy, zrúcaniny, ako aj kľukaté lesné chodníky, na ktorých sa dá veľmi jednoducho zablúdiť. V neposlednom rade za jeho atraktivitou stoja strašidelné príbehy, vďaka ktorým sa Tribeč preslávil.

Ako píše portál PoznatSvet, ľudia veria, že miesto má magickú silu, no kritici podobných teórií poukazujú na mäkké prepadliská, ktorých je na tomto mieste viac než dosť. Navyše sa tu vyskytujú prázdne banské štôlne a hradné chodby. V jeseni a v zime sú prekryté lístím, a preto môžu byť tieto otvory v zemi pascami pre nič netušiacich turistov. Aj napriek tomu miesto v ľuďoch vzbudzuje rešpekt.

Na Javorovom vrchu stojí kríž na pamiatku ôsmich trhovníkov z obce Zlatno, ktorí tu v 18. storočí našli smrť. Podľa miestnej kroniky mali dolámané kosti a na telách hlboké rezné rany, uvádza portál Ekokrajina. Niektorí sa domnievali, že ich niekto okradol, no nič nenasvedčovalo tomu, že by za ich smrťou bol útok lupičov. To, kto ich uprostred lesov zavraždil a čo ho k tomu viedlo, zostáva zahalené rúškom tajomstva. Ide o úplne prvú zdokumentovanú záhadu z pohoria Tribeč.

Ďalšia neobjasnená udalosť sa stala na konci novembra 1929. Vtedy sa v lesoch stratil 47-ročný lesník Štefan Samšál, a to aj napriek tomu, že terén mal perfektne zmapovaný. Pátraciu akciu polícii výrazne skomplikovalo husté sneženie a muža sa nikdy nepodarilo nájsť.

Iba o rok neskôr sa akoby zľahla zem po 18-ročnej Márii Šlajserovej, ktorá mala (podobne ako Červená čiapočka) doniesť košík s jedlom starým rodičom žijúcim v obci Zlatno. Asi štyri kilometre dlhá cesta vedúca naprieč lesom sa mladému dievčaťu stala osudnou. K starým rodičom už nedorazila a ani jej telo sa nenašlo.

Zmiznutie robotníka Waltera Fischera bolo jedno z najzvláštnejších. Vo februári roku 1939 odišiel na prechádzku do hôr. Manželka ho považovala za mŕtveho, no v máji sa znenazdajky objavil. Našli ho v zbedačenom stave na poli pri Zlatých Moravciach. Na tele mal popáleniny, nič si nepamätal a bol vystrašený na smrť. Z neznámych príčin prekonal šok, z ktorého sa nikdy nespamätal a napokon skončil v ústave.

Ľudí o strašidelnosti tohto miesta presvedčil aj prípad z roku 1980. Z domu na okraji obce Skýcov zmizol 70-ročný muž Antonín Topil. Podľa susedov bol samotár a často chodieval na dlhé prechádzky do lesov. Ešte väčšie otázniky vyvoláva skutočnosť, že opustený dom, z ktorého šiel do lesov, bol zamknutý zvnútra. Jeho telo sa nenašlo.

K poslednému záhadnému zmiznutiu došlo v roku 2012. Práve vtedy sa v lesoch stratil dôchodca Jaroslav Buránsky. O päť rokov neskôr sa na mieste pátralo po 25-ročnom Markovi Horváthovi. Ten sa nevrátil zo sobotňajšej diskotéky v obci Skýcov. Po približne tridsiatich hodinách bol nájdený pri potoku s ťažkými zraneniami a nevedel vysvetliť, čo sa mu vlastne stalo. Po troch dňoch, ktoré strávil v nemocnici, upadol do kómy, z ktorej sa neprebudil.

Ako informuje portál NitraDnes, v roku 2020 sa na Tribeči organizovali cvičenia pre členov Ozbrojených síl SR spolu s Pohotovostným pátracím tímom. Mali si na vlastnej koži vyskúšať vzájomnú komunikáciu a prácu s najmodernejšou technikou. Skľučujúca atmosféra lesa však dopadla aj na nich. Uviedli, že ich vôbec neprekvapuje, že sa ľudia na tomto mieste strácajú, pretože kompas im stále ukazoval inú stranu.

Nepresnosti v navigácii tím vysvetľoval zvýšenou geomagnetickou činnosťou v pohorí. Počas prehrávania natočených záznamov technikov okrem šumu lesa a spevu vtáctva prekvapil neznámy hlas, ktorý volal meno Štefan. Podarilo sa ho zachytiť na Javorovom vrchu, kde v 18. storočí došlo k tragédii. Tím však nezistil, komu záhadný hlas patril, prípadne, či bol z tohto sveta.

Tajomné príbehy o zmiznutiach inšpirovali aj spisovateľa Jozefa Kariku. Ten napísal mysteriózny román Trhlina. Podľa jeho knihy natočil režisér Peter Bebjak film s totožným názvom, ktorý v priebehu prvého víkendu zarobil takmer pol milióna eur, čo sa žiadnemu slovenskému filmu nepodarilo.