Ruský kozmonaut Vladimir Michajlovič Komarov sa zapísal do histórie ako muž, ktorý spadol z vesmíru. Pred viac ako 55 rokmi sa totiž zrútil v rakete Sojuz 1, ktorá mala podľa záznamov množstvo dizajnových aj konštruktérskych chýb. Ako informoval portál Unilad, Komarov sa stal prvým kozmonautom, ktorý zahynul pri vesmírnom lete s ľudskou posádkou.
Obrovské množstvo problémov
Mnohé z podrobností okolo Komarovovej smrti nie sú dostupné kvôli sovietskemu utajovaniu informácií. Jeho smrť je však popísaná v kontroverznej knihe z roku 2011 s názvom Starman, ktorá má však podľa historikov plno chýb.
Známe je však to, že posledná misia Komarova sa uskutočnila 23. apríla 1967. Sadol si do rakety Sojuz 1, v ktorej v priebehu 24 hodín obletel Zem až 16-krát. Problémy však nastali už krátko po vzlete, kedy sa neotvoril jeden solárny panel, kvôli čomu systémy rakety nedostávali dostatočný prísun energie. Stroj mal tiež ťažkosti s manévrovaním a stabilizáciou.
Pri trinástom oblete Zeme tento problém dokonca prinútil Komarova, aby vynadal inžinierom. "Mám opäť ťažkosti s ovládaním kabíny. Je to diabolský stroj! Na čo siahnem to nefunguje," uviedol. Neskôr sa však kozmonautovi podarilo ručným manévrovaním správne zorientovať loď, vďaka čomu ju úspešne naviedol na zostupnú dráhu. Tentoraz problém nastal pri otvorení padáku, ktorý vo výške 7 kilometrov nad Zemou nechcel spolupracovať. To viedlo k nekontrolovateľnému pádu, pri ktorom Komarov zahynul.
Rozdielne názory na jeho posledné slová
Desivé na tomto incidente je, že Komarov vedel o svojom skorom úmrtí, keď si jeho posledné slová vypočuli americké odpočúvacie stanice v Turecku. Podľa záznamov bol kozmonaut veľmi rozzúrený, keď hovoril s Alexejom Kosyginom, vtedy vysokým predstaviteľom Sovietskeho zväzu. "Blbci, posadili ste ma do pokazeného stroja. Nedokážem to kontrolovať. Prosím vás odpovedzte mi," kričal inžinierom.
Odborníci sú však voči týmto záznamom skeptickí. Pri čítaní oficiálneho prepisu Komarovových posledných momentov z Ruského štátneho archívu totiž zistili, že kozmonaut mal povedať niečo celkom iné. "Cítim sa výborne, všetko je v poriadku. Ďakujem, že ste to všetko odvysielali. Došlo k rozchodu," uvádza sa v dokumentoch.
Kniha Starman uvádza, že Komarovova kozmická loď mala až 203 konštruktérskych chýb, ktoré boli objavené už pred letom. Vládni predstavitelia si však vynútili, aby raketa odštartovala, pretože chceli predbehnúť Spojené štáty v pretekoch o návštevu Mesiaca. Za odloženie misie hlasoval aj záložný pilot Jurij Gagarin, ktorý zomrel pri leteckom nešťastí v roku 1968.