Aj vy ste sa už niekedy zamýšľali nad tým, aké sladké a bezstarostné boli časy, keď ste boli deťmi alebo ste boli v teenagerských rokoch? Vtedy sa človek ani len nezamýšľa nad tým, aký je život dospelákov hektický. Mladšie ročníky im dokonca závidia, že nemusia chodiť do školy a zarábajú peniaze. Nuž, dospelí majú na túto problematiku iný názor, uvádza portál Unilad.
Prsty v tom má vek a pamäť
Ako človek starne, má čoraz väčší pocit, že čas neskutočne letí. Neurovedec David Eagleman vysvetlil, prečo sa vnímanie času u ľudí s vekom mení. Dôležitú úlohu zohráva hlavne vek a pamäť. Odborník uviedol, že všetci takpovediac žijeme v minulosti. To, že v mladosti išiel čas pomalšie, je akýmsi trikom pamäte.
Okrem toho sa deti neustále oboznamujú s novými vecami, ktoré zanechávajú trvalé stopy v našich spomienkach. "Prichádzate na pravidlá sveta, zapisujete si to do pamäte, a keď sa na to spätne pozriete, máte veľa spomienok na to, čo ste sa naučili," vysvetlil.
"Keď ste starší a opäť sa na všetko spätne pozeráte, pravdepodobne robíte približne to isté, čo ste robili už X predchádzajúcich rokov. A tak sa vám zdá, že rok ubehol ako blesk," objasnil vedec s tým, že ak chce človek žiť naplneným životom, mal by vždy túžiť po niečom nečakanom, čo by jeho život spestrilo.
A môže ísť aj o maličkosti, ako nasadenie hodiniek na druhú ruku alebo čistenie zubov opačnou rukou. "Niečo také jednoduché núti mozog, aby prepol do nového režimu, v ktorom nemôže presne predpovedať, čo sa stane. To znamená, že keď idete večer spať, máte veľa zábleskov z daného dňa, z ktorých môžete čerpať. Vďaka tomu máte pocit, že váš život akoby dlhšie trval," poznamenal.
Aglemanove teórie sa zhodujú aj s názormi Santosha Kesariho, neurológa, neuroonkológa a neurovedca. Aj on skúmal, akú veľkú úlohu zohráva vek a pamäť v ľudskom retrospektívnom vnímaní času.
"Väčšina dospelých má pocit, že čas ubiehal pomalšie, keď boli mladší. S vekom sa to zrýchlilo. Pre 10-ročné dieťa je jeden rok desiatimi percentami jeho života. Pre 60-ročného človeka je jeden rok menej než dvomi percentami jeho života. Čas meriame podľa nezabudnuteľných udalostí a s pribúdajúcim vekom sa objavuje menej nových vecí, ktoré si treba pamätať, takže sa zdá, že detstvo trvalo dlhšie," objasnil svoju teóriu.