Vedci musia často pracovať v nehostinných podmienkach, aby mohli dosiahnuť vytúžené výsledky či získať nové poznatky. Jedno laboratórium však leží priamo na Mount Evereste, a to vo výške takmer 5 kilometrov nad morom. Ako informoval portál Unilad, toto výskumné centrum je však zaujímavé aj tým, že v ňom pracuje len jeden človek.
Nehostinné podmienky
Výskumné miesto (známe ako Pyramída) bolo postavené v roku 1990, pričom vzniklo z iniciatívy nepálskych a talianskych vedcov pracujúcich v programe Global Atmosphere Watch (GAW). Odvtedy sa táto trojpodlažná presklená budova, ktorá je plne vybavená funkčnými internetovými a telekomunikačnými systémami, používa na štúdium klimatických zmien a biodiverzity v oblasti.
Dohromady sa v tomto laboratóriu uskutočnilo približne 520 experimentov, ktorých cieľom bolo monitorovať úrovne znečistenia a klimatické zmeny. Vedci sa zamerali hlavne na tie časti Ázie, ktoré pohlcuje takzvaný hnedý oblak atmosféry siahajúci od Indického oceánu až po Himaláje. Tento jav ovplyvňuje nielen klímu, ale aj kvalitu ovzdušia, poľnohospodárstvo a tvorbu monzúnov.
Jednou z úloh Pyramídy bolo tiež monitorovať úrovne znečistenia, pričom výskumníci zistili, že tieto látky sa môžu dostať až k himalájskym ľadovcom a ukladať sa tam, kvôli čomu sa viac topia. "Taliani v skutočnosti zriadili výskumné centrum svetovej triedy. Takéto zariadenia nenájdete všade," uviedol Dibas Shrestha, meteorológ na Tribhuvan University v Nepále, ktorý sa podieľal na niekoľkých výskumných expedíciách v Pyramíde v rokoch 2013 až 2016.
Problémy s peniazmi
Avšak kvôli problémom s financovaním, ktoré sa začali v roku 2010, bola drvivá väčšina výskumných misií pozastavená. "Už je to takmer osem rokov, čo sponzori prestali posielať peniaze. To spôsobilo, že mnohé kusy laboratórneho vybavenia sa stali úplne zbytočnými," poznamenal Kaji Bista, súčasný vedúci výskumného centra, ktorý je od roku 2022 aj jediným pracovníkom.
Podľa Bistu nedostatok peňazí spôsobil obrovské problémy. "Nemohli sme nahradiť filtre na monitorovanie znečistenia. Potom už nemalo zmysel zbierať vzorky, pretože sme ich nemohli skladovať ani odosielať na ďalšie posúdenie," dodal.
Výskumník však chce, aby Pyramída pokračovala vo svojej činnosti ako observatórium. "Laboratórium je pripravené hostiť výskumné skupiny," uviedol s tvrdením, že na to bude potrebné financovanie. Bez neho by totiž mohol nastať koniec "jedného z najstarších vysokohorských výskumných zariadení v Himalájach".
Paul Mayewski, glaciológ z americkej University of Maine, poznamenal, že tieto stanice sú nevyhnutné na skúmanie premenlivosti klímy a ekosystémov. "Môžu pomôcť pri realizácii niekoľkotýždňových expedícií, ktoré si vyžadujú časté odbery vzoriek. Sú však aj ústredným bodom nielen pre mladých vedcov, ale aj pre miestnych, ktorí sa môžu podieľať na vedeckých objavoch v blízkosti svojich domovov," vysvetlil.