04. aug. 2022 o 11:21
Miroslav Novysedlák, unilad.co.uk

Zem sa v posledných rokoch otáča príliš rýchlo. Čo podľa vedcov spôsobuje tento jav?

placeholder
Podľa vedcov sa Zem otáča čoraz rýchlejšie.
Zdroj: pexels.com

Odborníci sa zhodujú na tom, že v posledných rokoch nie je tento úkaz ničím výnimočným. Rýchlejšie otáčanie Zeme môže mať viacero vysvetlení, no vedci sa zatiaľ nedokážu zhodnúť, čo je presným dôvodom tohto fenoménu. Je teda možné, že sa dni budú skracovať?

Zaujímavosti
04. aug. 2022 o 11:21
Zem sa v posledných rokoch otáča príliš rýchlo. Čo podľa vedcov spôsobuje tento jav?

Odborníci sa zhodujú na tom, že v posledných rokoch nie je tento úkaz ničím výnimočným. Rýchlejšie otáčanie Zeme môže mať viacero vysvetlení, no vedci sa zatiaľ nedokážu zhodnúť, čo je presným dôvodom tohto fenoménu. Je teda možné, že sa dni budú skracovať?

Na Zemi bol zaznamenaný najkratší deň, odkedy vedci začali používať atómové hodiny na meranie rýchlosti jej rotácie. Experti zistili, že naša planéta sa otáča rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Prednedávnom sa im totiž podarilo zaznamenať superrýchly čas a ani samotní odborníci niečo také ešte nevideli, informuje portál Unilad.

Vedcov prekvapuje rýchle otáčanie našej planéty.
Vedcov prekvapuje rýchle otáčanie našej planéty.
Zdroj: pexels.com

Najkratší deň bol zaznamenaný v roku 2022

Otočenie planéty okolo vlastnej osi trvá 86 400 sekúnd, čo predstavuje 24 hodín. 29. júna 2022 Zem dokončila jedno otočenie o 1,59 milisekundy skôr, ako pri svojej obvyklej 24-hodinovej rotácii. Vďaka tomu sa vytvoril rekord pre najkratší deň a zároveň bol prekonaný posledný zo série rýchlostných rekordov pre planétu Zem od roku 2020.

V 60. rokoch minulého storočia začali vedci pomocou atómových hodín vykonávať denné merania. Tie zaznamenávajú pohyby našej planéty s extrémnou presnosťou. Odvtedy zistili, že aj napriek menším odchýlkam sa otáčanie Zeme v posledných rokoch zrýchľuje. Napríklad v roku 2020 zaznamenali až 28 najkratších dní od 60. rokov.

Najkratším dňom v roku 2020 bol 19. júl, ktorý mal o 1,47 milisekúnd menej ako spomínaných 86 400 sekúnd. Tento trend v dĺžke najkratšieho dňa by mohol súvisieť s vnútornými alebo vonkajšími vrstvami Zeme, oceánmi, prílivmi alebo klímou. Vedci si však nie sú istí.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že tento jav má súvis s Chandlerovým kolísaním. Ide o termín, ktorý označuje malý a nepravidelný pohyb geografických pólov po povrchu zemegule. Medzi rokom 2017 a 2020 sa ale pôvodná amplitúda toho kolísania celkom vytratila.