Dánsko je najšťastnejším miestom sveta. Je za tým nariadenie, ktoré by mohlo byť aj u nás

Na základe Svetovej správy o šťastí OSN, teda prieskumu, ktorý skúma šťastie 156 krajín, je Dánsko neustále zaraďované medzi prvé tri najšťastnejšie svetové krajiny. Na prvom mieste je Fínsko a na treťom je Švajčiarsko, píše portál USA Today News.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>8 fascinujúcich faktov o Nórsku, o ktorých ste netušili – Ktorý vás dostane NAJVIAC<<<

Úroveň šťastia sa skúma podľa výšky príjmu, sociálnej podpory, dĺžky života a dôvery. Jedným z najväčších aspektov spokojnosti v Dánsku je práve empatia. Tvrdia, že tá im pomáha pri budovaní vzťahov, minimalizácii šikany a úspechu v práci. Empatia má dôležitý vplyv aj pri raste lídrov, podnikateľov či manažérov.

Aj v školách je jedna hodina týždenne venovaná empatii pre všetkých študentov od 6 do 16 rokov. Základom je vypočuť a pochopiť toho druhého. Počas hodín študenti hovoria o svojich problémoch a spolužiaci na čele s učiteľom sa snažia hľadať východiská.

Možno sa nájde študent, ktorý nemá problém. Ten si užíva oddych a hygge. Toto slovíčko znamená, že študent trávi čas ďaleko od každodenného ruchu a vychutnáva si len tie dobré veci.

Je to forma psychohygieny, pretože v severských krajinách sa skoro stmieva a počasie je prevažne sychravé, čo neblaho vplýva na ľudskú psychiku.

"Hyggovať" sa dá aj doma, s rodinou, v prírode, pri dobrej knihe alebo pri seriáli. Hygge je v podstate oslava každodenného života a prejav lásky k sebe a k ostatným ľuďom. Hygge sa postupne stáva niečím, k čomu sa neuchyľujú iba Dáni, ale celý svet.

Podľa psychológov a terapeutov, ktorí vykonali terénny výskum, aby zistili, ako funguje empatia u Dánov, je podstatným prvkom na formovanie empatie práca v tíme. Väčšina úloh v škole je vykonávaná vďaka spoločnému úsiliu.

Hlavným cieľom nie je byť lepší než iní, ale mať zodpovednosť za pomoc tým, ktorí nie sú veľmi nadaní. Aj to je dôvod, prečo je Dánsko najlepším miestom na prácu v Európe. Ľudia sa tu naučili súťažiť sami so sebou v perspektíve času a byť každým dňom lepší.

V oblasti vzdelávania je na vzostupe aj kolaboratívne vzdelávanie. Človek je spoločenský tvor, a preto je nutné spojiť deti so silnejšími, ale aj slabšími stránkami. Tie následne spolupracujú na projektoch a učí ich to, že cesta k úspechu je dláždená prostredníctvom pomoci ostatným.

Žiadna dánska škola nedáva študentom ocenenia za to, že vynikajú v športe alebo v predmetu. Sú proti tomu, aby vytvárali konkurenčné prostredie.

Venujú sa len sebe a svojmu rozvoju. Okrem toho majú dánske deti aj obrovský priestor pri hrách, čo ich učí empatii a schopnostiam, ktoré ich naučia vyjednávať.

Aj dôvera patrí k hodnote, ktoré formuje ľudské šťastie. Nie je ničím neobvyklým, že ľudia si tu navzájom veria, a to pri medziľudských, obchodných či vládnych vzťahoch.

Od Dánov sa očakáva, že budú sršať čestnosťou. Korupcia v podnikaní či medzi štátnymi zamestnancami je obrovskou raritou. Vyššia úroveň bezpečia v porovnaní s inými krajinami znamená, že deti v Dánsku majú viac slobody než v iných kútoch sveta.

Cestujú v hromadnej doprave samy od 8 rokov a spolucestujúci na deti dávajú pozor. Okrem toho nie je ničím výnimočným, že rodičia sa neboja nechať deti vonku v kočíkoch, kým spia, a to aj napriek tuhým zimám. V krajine je bezpečná pešia chôdza, prípadne jazdenie na bicykli hocikedy počas dňa či v nočných hodinách.

Áno, aj toto si hovorí takmer každý Dán. Majú tam jedny z najvyšších daní vo svete, pretože tvoria polovicu príjmov. Daň na nové vozidlo je vo výške 150 %. Mnoho Dánov sa nesťažuje, tieto poplatky im vyhovujú, pretože vedia, čo za to dostanú. Každý totiž prispieva k formovaniu spoločného dobra.

Zdravotná starostlivosť je v Dánsku poskytovaná zdarma. Vysokoškolskí študenti neplatia školné a získavajú grant, ktorý im pokryje náklady na štúdium.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Peniaze nie sú šťastie: 7 skutočných príbehov ľudí, ktorým bohatstvo prinieslo smolu<<<