Písmo, ktoré nevidomým vrátilo zrak: Louis Braille o prijatie hmatovej abecedy musel bojovať

Francúz Louis Braille stojí za vytvorením systému znakov, ktorý pomohol zrakovo postihnutým čítať a písať. V súčasnosti tento špeciálny druh hmatového písma využívajú milióny ľudí po celom svete. Ako informoval portál ATI, tvorca však musel prekonať množstvo prekážok, ktoré takmer zabránili rozšíreniu vynálezu do celého sveta.

Braille sa narodil v roku 1809 v malej dedine Coupvray pri Paríži. V troch rokoch sa mu stala nehoda, ktorá mu poranila oči. Do nich sa neskôr dostala infekcia a prišiel o zrak. Keď mal 10 rokov odišiel z domu do vtedajšieho Kráľovského inštitútu pre nevidomú mládež, ktorý sa nachádzal v Paríži.

Tam získal štipendium, naučil sa gréčtinu, latinčinu a zároveň si zlepšoval znalosti v algebre. Nakoľko inštitút nemal dostatok zdrojov, študenti sa všetky písmená učili pomocou vetvičiek. Braille tak začal rozmýšľať, akým spôsobom by sa dali znaky naučiť jednoduchšie.

Pri uvažovaní nad novým systémom mu pomohla návšteva vynálezcu Charlesa Barbiera. Ten v roku 1815 vytvoril takzvané nočné písanie, ktoré malo Francúzsku poskytnúť výhodu v napoleonských vojnách. Vojaci ho totiž mohli využívať aj v tme. Toto písmo fungovalo rovnakým spôsobom ako neskorší nápad Brailla. Išlo totiž o vystúpené body, ktoré tvorili samostatné znaky.

V roku 1821 Barbier navštívil inštitút, kde Braille študoval, aby odprezentoval svoj nápad. Vtedy tínedžer zistil, že nočné písanie je príliš zložité, nakoľko kombinácie bodov vytvárali skôr zvuky ako písmená a tiež nemali interpunkciu.

Braille svoje nové písmo vytvoril v 13 rokoch, pričom jeho spôsob používal rôzne kombinácie na znázornenie písmen, čísel a interpunkcie. O dva roky neskôr tento systém ukázal riaditeľovi inštitútu, ktorým bol Alexandre Pignier. Tomu sa vynález tínedžera zapáčil a nariadil ostatným študentom, aby ho používali.

Hoci si žiaci Braillovo písmo rýchlo obľúbili, mnohí vidiaci pedagógovia vynález spochybňovali. Preto keď Pignier odstúpil, ďalší riaditeľ komunikačný systém okamžite zakázal. Obával sa totiž, že by po rozšírení písma študenti naďalej nepotrebovali vidiacich učiteľov.

Braillovi sa rozhodnutie nového riaditeľa nepáčilo, a tak v roku 1844 usporiadal demonštráciu. Na nej sa snažil ukázať účinnosť písma a jeden z organizátorov prečítal báseň, ktorú dieťa následne prepísalo do písma vynálezcu. Neskôr poprosili študenta, aby znaky prerozprával naspäť do Francúzštiny. Aj keď podujatie splnilo svoj účel, Braillovo písmo sa oficiálne prijalo až v roku 1854. Samotný tvorca sa však tohto rozhodnutia nedožil, pretože ho v roku 1852 skolila tuberkulóza.

Systém sa aj napriek jeho praktickosti rozšíril do okolitých miest a štátov veľmi pomaly. Nakoniec si ho však osvojili nevidomí študenti po celom svete a presvedčili pedagógov o jeho účinnosti. Francúzskeho tvorcu a jeho vynález si ľudia pripomínajú prostredníctvom Svetového dňa Braillovho písma, ktorý sa slávi v deň jeho narodenia, 4. januára.