Trvalo takmer 400 rokov, kým sa geológovia konečne zhodli na existencii tohto nového superkontinentu. Prvý objav prišiel v roku 1642, kedy sa holandský obchodník a námorník Abel Tasman vydal hľadať tajuplný ôsmy kontinent, ktorý bol tiež známy ako Terra Australis. Tasman vyplával z Jakarty v Indonézii a nakoniec zakotvil na južnom ostrove Nového Zélandu a začal skúmať, uvádza portál Unilad.
Kontinent bol súčasťou Gondwany
Predtým, ako vykročil na pevninu, stretol Maorov, na ktorých európsky námorník veľmi nezapôsobil. Chceli totiž zničiť lode, ktoré sa snažili dostať blízko k pevnine, ako aj tie, ktoré odosielali dôležité správy na hlavnú loď. Keďže sa mu nepodarilo nájsť novú zem, odplavil sa domov do Jakarty a už sa viac nevrátil.
Po necelých 400 rokoch geológovia prišli s objavením nového kontinentu s názvom Zealandia alebo Te Riu-a-Māui (v maorskom dialekte). Ukázalo sa, že kontinent, ktorý má rozlohu približne 4,9 milióna štvorcových kilometrov, je zväčša pod vodou. Bol tiež súčasťou starovekého superkontinentu Gondwana, ktorý pred viac ako 500 miliónmi rokov zahŕňal aj väčšinu západnej Antarktídy a východnej Austrálie.
Zhruba pred 105 miliónmi rokov sa tento novoobjavený kontinent začal doslova odťahovať od Gondwany a geológovia tomuto javu dodnes nechápu. Keď sa to stalo, Zealandia sa topila pod vlnami a viac ako 94 percent jej povrchu zostalo pod vodou po niekoľko tisícročí. Kontinent leží pod 2 kilometrami vody a podľa vedcov ide o jasný príklad toho, že aj takýto majestátny útvar sa môže nájsť až po dlhých rokoch.