Vedci vytvorili tvár muža, ktorý nám ukázal víziu pekla: 700 rokov nevedeli, ako presne vyzerá

Vedcom sa podarilo zrekonštruovať tvár muža menom Dante Alighieri, ktorý pred viac ako 700 rokmi napísal Božskú komédiu. 3D obraz vytvorili pomocou jeho lebky a analýzy kostí, vďaka ktorým dokázali skonštruovať tvar, farbu pleti a dokonca aj jeho črty spoločne s odtieňom očí. Ako informoval portál DailyMail, vizualizácia súvisela so zápiskami, ktoré o Alighierim nazbieral ďalší známy umelec.

Taliansky spisovateľ Dante Alighieri sa stal na konci 13. a na začiatku 14. storočia ikonou západnej literatúry. Jeho najznámejším výtvorom je básnické dielo s názvom Božská komédia, ktorá vo svojich troch častiach opisovala cestu do neba, pekla a očistca.

Najpopulárnejšou časťou tohto diela sa však stal jeho opis pekla, ktorý sa považuje za štandardné zobrazenie aj v náboženstve. Alighieri tvrdí, že sa skladá z deviatich úrovní, pričom najhorší previnilci zostanú uväznení v najhlbších končinách a hriešnici dostávajú za svoje prečiny ironické tresty. Napriek popularite diel talianskeho umelca však nikto presne nevedel, ako vyzerala jeho tvár, pretože najznámejšie obrazy jeho podobizne vznikli desaťročia po jeho smrti.

Nová štúdia publikovaná v časopise OrtogOnLineMag odhalila, ako Alighieri vyzeral. Brazílsky odborník na grafiku Cicero Moraes, ktorý je aj hlavným autorom štúdie, opísal, prečo tradičné zobrazenia básnika nie sú dostatočné. "Väčšina je založená na informáciách obsiahnutých v životopise, ktorý napísal spisovateľ Boccaccio," uviedol.

Podľa tohto diela bol však Alighieri mužom strednej hrbatej postavy s dlhou tvárou, orlím nosom a veľkými očami. "Boccaccio ho ale osobne nepoznal, a preto zbieral informácie od ľudí, ktorí mu boli blízki," dodal Moraes.

Autori 3D podobizne preto začali digitálnou obnovou lebky umelca pomocou analýzy kostí z roku 1921 a údajov z článku z roku 2007, ktorá opisovala jeho črty. "Potom sme pristúpili k aproximácii tváre. Pozostáva z vytvorenia série projekcií na základe štatistických údajov získaných z tomografie a ultrazvuku," poznamenal Moraes s tvrdením, že neskôr tieto informácie skrížili s takzvanou anatomickou deformáciou. Ide o proces, pri ktorom sa digitalizovaná tvár upravuje dovtedy, kým nezapadne do príslušnej lebky.

Pomocou týchto techník vygenerovali dve sady obrázkov. Prvá bola v odtieňoch šedej, bez vlasov a so zavretými očami, pričom ukazovala len črty tváre. "Ďalšia bola vo farbe a odhalila nám odtieň očí, pleti a oblečenia, ktoré sme vybrali podľa najznámejších portrétov," pokračoval hlavný autor štúdie.

Vedcov však prekvapil jeden fakt, ktorý spozorovali po vytvorení digitálneho portrétu. Ukázalo sa totiž, že Alighieri, ktorý je často oslavovaný ako otec talianskeho jazyka, mal nadpriemerne veľkú lebku. "Aj keď vieme, že väčší mozog nesúvisí s obrovskou inteligenciou, práca tohto umelca bola dielom génia. Neovplyvnil totiž len svetovú literatúru, ale stál aj za organizáciou jazyka," uzavrel Moraes.