Vedci nechali vyrásť parohy z jeleňa na hlavách myší. Tvrdia, že tým môžu liečiť ľudí

Parožie rastie rýchlosťou 2,75 centimetra za deň a stalo sa jedným z najrýchlejšie sa regenerujúcich tkanív v živočíšnej ríši. Okrem toho ponúka jedinečný pohľad na to, ako môžu cicavce regenerovať bunky. Parohy sú v tomto prípade obzvlášť zaujímavé, pretože cicavce vo všeobecnosti stratili schopnosť regenerovať orgány a väčšinu ostatných tkanív, uvádza portál IFLScience.

Parohy, ktoré pravidelne dorastajú, prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako by mohla fungovať regenerácia kostí. Čínsky výskumník Toa Qin a jeho kolegovia začali skúmať parožie jeleňov sika, ktoré im každý rok narastie skôr, ako je zhodené to staré. Vytvorili tak akýsi regeneračný atlas parožia týchto jeleňov.

Desať dní pred zhodením vedci identifikovali jeden typ kmeňových buniek, ktorý bol vysoko aktívny pri regenerácii a bunky zostali aktívne i krátko po zhodení. Piaty deň po tom sa však objavil nový podtyp kmeňových buniek. Po identifikácii viacerých štádií rastu tím preskúmal kmeňové bunky s najväčším potenciálom opätovného rastu a následne ich kultivovali.

Po 45 dňoch sa u myší vyvinuli jasne identifikovateľné miniparohy. Tie sa pomerne rýchlo predĺžili a výskumníkom ukázali genetické mechanizmy, ktoré viedli k ich vývoju. Okrem toho im poskytli prehľad o tom, ako by sa dali využiť na rast kostí a pomoc ľuďom, ktorým chýbajú. Tento typ liečby vyvoláva aj etické obavy týkajúce sa medzidruhovej implantácie buniek. Hoci sa výsledky výskumu nedajú ihneď využiť pri liečbe zlomených nôh, napriek tomu ide o úplne novú perspektívu toho, ako môžu cicavce regenerovať tkanivo.