Vyhasnutie Slnka či koniec sveta: 5 strašidelných predpovedí, ktoré vytvorili superpočítače

Superpočítače patria k najlepším technologickým výdobytkom modernej doby. Ľudia ich využívajú na rôzne náročné úlohy, ako napríklad predpovedanie počasia, lekársky výskum či budovanie jadrových reaktorov. Ako informoval portál Grunge, počas rokov však mnohé z týchto strojov vytvorili niekoľko strašidelných predpovedí týkajúcich sa ľudskej rasy a nášho sveta. Aké mali tieto simulácie výsledky?

Jedna z prvých predpovedí vznikla v roku 1973, keď počítačový inžinier Jay Forrester vyvinul program s názvom World One. Softvér dostal otázku, ako dobre by sa svetu darilo, keby napredoval súčasným tempom, berúc do úvahy faktory ako rast populácie, znečistenie a nadmerné používanie prírodných zdrojov.

Predpovedal, že do roku 2020 začne kvalita života na Zemi klesať. Podľa neho znečistenie planéty zabije značnú časť populácie, pričom poklesne na čísla, ktoré sme nevideli od konca 19. storočia. Program nakoniec vypočítal, že týmto tempom by život, ako ho poznáme, prestal existovať do roku 2040 alebo 2050.

Nedávno vedci v Európe a Austrálii naprogramovali ďalší superpočítač, aby predpovedal, ako by mohla Zem v budúcnosti vyzerať. Softvér pritom používal rôzne druhy modelov planéty, ktoré ukazovali jej súčasný stav. Výskumníci potom uskutočnili 100 simulácií, z ktorých program vyhodnotil, že Zem už zažíva šieste hromadné vymieranie.

Podľa výsledkov za 70 rokov zmiznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, pričom sa miera vymierania zvýši o 34 % do konca roka 2100. Podľa profesora Coreyho Bradshawa je dôvodom to, že keď jeden druh vyhynie, vedie to k obrovskej reťazovej reakcii, ktorá zmení fungovanie kolobehu ekosystému.

Odborníci vedia vďaka viac ako 200-ročnému pozorovaniu o našej hviezde a jej cykloch pomerne veľa. Zistili aj to, že existuje fenomén takzvaných slnečných búrok, ktoré môžu ovplyvniť pozemský zdroj energie, satelity, rádiovú komunikáciu či spoločenské správanie. K takejto udalosti došlo aj v roku 1859, kedy slnečná búrka s názvom "Carrington Event" narušila telegrafné systémy na celom svete.

Na základe historických údajov preto vedci z University of Warwick v Spojenom kráľovstve zistili, že každých 25 rokov sa môžu objaviť slnečné búrky rôznych intenzít. Z výsledkov simulácie tiež prišli na to, že obrovská búrka by sa vyskytla v 42 rokoch zo 150 a veľká, ktorá sa pokladá za menej škodlivú, by bola iba v 6 rokoch.

Vedci použili superpočítače aj na predpovedanie toho, kedy naša hviezda zomrie. Zistili, že aj keď Slnko vyhasne, nestane sa to v blízkej budúcnosti. Nachádza sa totiž vo fáze hlavnej postupnosti, ktorá trvá už 4,5 miliardy rokov. Na základe údajov zo simulácie výskumníci predpokladajú, že sa v tomto období udrží ešte ďalších 5 miliárd rokov. Vtedy sa Slnko zmení na červeného obra a pohltí všetky planéty slnečnej sústavy.

Odborníci už v minulosti zistili, že Zem zasiahol asteroid približne pred 66 miliónmi rokov. Udalosť spôsobila niekoľko ekologických katastrof, ktoré vyhladili drvivú časť tvorov na planéte vrátane dinosaurov. Podľa neziskovej organizácie The Planetary Society je však pravdepodobnosť dopadu veľkého asteroidu na Zem jedna ku 100 na každých sto rokov.

Obavy pritom vyvoláva viacero asteroidov. Jeden z nich je 1950 DA, ktorý má v priemere viac ako kilometer, pričom analýza odhalila, že zasiahne Zem 16. marca 2880. Ďalším asteroidom, ktorý patrí medzi nebezpečné pre našu planétu, je 101955 Bennu. Podľa výpočtov existuje šanca jedna ku 1 750, že zasiahne Zem v nasledujúcich 300 rokoch. Najpravdepodobnejším scenárom však je, že ku zrážke dôjde na konci 21. storočia alebo začiatkom roka 2200.