Objavili lebku gigantickej vodnej príšery: Označujú ju za morského T-Rexa, mala tretie oko

Lebka bola nájdená na pláži v južnom Anglicku a ide o dvojmetrovú, dokonale zachovanú fosíliu tohto druhu. Patrí k najkompletnejším exemplárom tohto typu, aké boli kedy objavené. Aj paleontológ Steve Etches ozrejmil, že ide o jednu z tých najlepšie zachovaných fosílií, na ktorej pracoval, uvádza portál BrightSide.

"Spodná čeľusť a horná časť lebky sú spojené. Na celom svete sa takmer nikdy nenašli žiadne exempláre s takouto úrovňou detailov. A ak sa aj našli, veľa častí chýba, no pri tomto, hoci je mierne zničený, je prítomná každá jedna kosť," ozrejmil expert. Lebka morskej príšery dĺžkou presahuje výšku väčšiny ľudí. Ide teda o skutočné svedectvo o tom, akí sme malí v porovnaní s tým, aké obrovské rozmery mali dinosaury. Fosília pliosaura má stále 130 dlhých a ostrých zubov, ktoré korisť mohli zabiť jediným uhryznutím. Tieto morské živočíchy, ktoré dorástli do dĺžky 10 až 12 metrov, mali 4 silné končatiny podobné plutvám. Vďaka nim dokázali plávať vysokou rýchlosťou a údajne boli považované za vrcholových predátorov v oceáne.

Vedec Andre Rowe označil predátora za morského Tyrannosaura rexa. Podľa odborníkov sa živil inými plazmi, akými boli plesiosaurus či ichtyosaur, ktorý bol podobný delfínom, a dokonca si pochutnával aj na iných pliosauroch. Fosília lebky morského dravca bola nájdená, keď Steveov priateľ a kolega Phil Jacobs narazil na špičku rypáka pliosaura, keď sa prechádzal po pláži neďaleko Kimmeridge Bay v južnom Anglicku. Objav bol údajne príliš ťažký na to, aby ho uniesol, čo ho prinútilo zavolať kamaráta a vďaka provizórnym nosidlám odniesli fosílny fragment do bezpečia. Pomocou dronu sa následne našiel aj zvyšok tela a jediným spôsobom, ako vykopať fosíliu, bolo zlaňovanie.

Profesorka Emily Rayfield preskúmala veľké kruhové otvory v zadnej časti hlavy. Vďaka tomu nadobudla vedomosť o veľkosti svalov ovládajúcich čeľuste pliosaura a o sile vytváranej v momente, keď sa jeho ústa zatvorili a rozdrvili korisť. Jeho lovecké techniky prirovnala ku krokodílovi, ktorý väčšie cicavce obvykle uchopí za prednú končatinu alebo za pysk, stiahne pod hladinu a utopí. Krokodíly nemôžu žuť a z toho dôvodu trhajú korisť najčastejšie tak, že sa do nej pevne zahryznú a potom otáčaním okolo svojej osi vytrhnú kus mäsa. "Je to charakteristické pre zvieratá, ktoré majú v zadnej časti hlavy rozšírenú lebku a vidíme to aj na pliosauroch," ozrejmila.

Fyziológia vzorky okrem iného poukázala aj na pysk posiaty malými jamkami. Tie údajne mohli byť miestom akýchsi žliaz, ktoré mu pomáhali odhaliť zmeny tlaku vody spôsobené potenciálnou korisťou. Na vrchu hlavy pliosaura je diera, v ktorej sa mal nachádzať aj parietálny lalok alebo tretie oko. To je typické pre jašterice, žaby a niektoré ryby. Bolo citlivé na svetlo a predátorovi dokázalo pomôcť pri lokalizácii iných zvierat, najmä keď sa vynoril z hlbokých, kalných vôd. Steve dodal, že vystaví lebku už budúci rok v múzeu v Kimmeridge - Etches Collection. "Dal by som svoj život za to, že na tomto mieste je aj zvyšok kostry tohto tvora. Ide však o veľmi rýchlo erodujúce prostredie," uzavrel.