Najosamelejší muž sveta: Žije v mestečku duchov, ktoré zatopila voda. Opustil aj svoju ženu

V 80. rokoch 20. storočia mohla malá turistická lokalita Epecuén v Argentíne ubytovať tisícky návštevníkov. O niekoľko rokov neskôr však došlo k nešťastiu, ktoré spôsobilo zatopenie celého mesta. Ako informoval portál Unilad, napriek tomu však na tomto území žije obyvateľ menom Pablo Novak, ktorého mnohí nazývajú najosamelejším mužom na svete.

V roku 1985 sa v mestečku Epecuén stala obrovská prírodná katastrofa. Išlo o takzvané seiche, čo označuje stojatú vlnu nachádzajúcu v uzavretej vodnej ploche. Tento jav, ktorý vyvolali veľmi zlé poveternostné podmienky, viedol k pretrhnutiu priehrady vo vedľajšej provincii, čo nakoniec zničilo aj hrádzu chrániacu mesto pred zatopením.

Počas niekoľkých nasledujúcich dní museli úrady evakuovať z oblasti celé obyvateľstvo. Mesto tak zostalo uväznené vo viac ako meter hlbokej vode. Až v roku 2009, vyše dve desaťročia po ničivej povodni, sa Epecuén začal znovu vynárať. Vtedy sa (dnes už 93-ročný) muž menom Pablo Novak rozhodol vrátiť, pretože na tomto mieste vyrastal.

Keď však hladina klesla, odhalila miesto podobné vojnovej zóne. "Asi štyri alebo päť rokov po povodni, keď bola voda stále vysoko, sem vôbec nikto nechodil. Bol som úplne sám. Svoj čas som trávil hľadaním 20-ročnej fľaše whisky a nakoniec som našiel jednu, ktorú som aj vypil. Čo sa týka dobrých vín, voda ich všetky spláchla," uviedol 93-ročný obyvateľ v rozhovore pre CNN.

Novak sa musel počas presťahovania do zatopeného mesta vzdať mnohých vecí. Nielenže za sebou zanechal lepší príbytok, ktorý vymenil za dom bez elektriny, ale tiež opustil svoju manželku, pretože sa k nemu nechcela pridať. "V mojom veku si už len jednoducho užívam život, prechádzam sa po ruinách Epecuénu a dúfam, že sa ma niekto na niečo spýta. Videl som, ako sa toto miesto zrodilo, a videl som aj jeho zánik," poznamenal.

Na začiatku 80. rokov minulého storočia bol Epecuén jednou z najlepších dovolenkových destinácií Argentíny. Ročne doň zavítalo viac ako 20-tisíc turistov, pričom tu trvalo bývalo približne 2-tisíc obyvateľov. Mnohí návštevníci totiž verili, že krištáľovo modrá voda v lagúne vedľa mesta má liečivé vlastnosti pre ľudí s reumou, depresiou, kožnými ochoreniami či cukrovkou. V lokalite tiež fungovali mnohé podniky ako hotely, múzeá a dokonca aj hipodróm či železničná stanica, ktorá bola postavená v roku 1972.