17. mar. 2023 o 08:59
Miloš Audi, dailymail.co.uk

Našli staroveký hrob s magickými klincami. Mali ochrániť živých pred pomstou zo záhrobia

placeholder
Vedci našli staroveký hrob s ohnutými klincami.
Zdroj: twitter.com/ArkeoNews

Archeológovia objavili bizarnú hrobku, ktorá nemala jeden, ale až tri spôsoby zabezpečenia. To malo zaručiť ochranu ľudí pred nepokojnými dušami. Aj keď ide o známe praktiky, nikdy sa vedcom nepodarilo nájsť takúto kombináciu.

Zaujímavosti
17. mar. 2023 o 08:59
Našli staroveký hrob s magickými klincami. Mali ochrániť živých pred pomstou zo záhrobia

Archeológovia objavili bizarnú hrobku, ktorá nemala jeden, ale až tri spôsoby zabezpečenia. To malo zaručiť ochranu ľudí pred nepokojnými dušami. Aj keď ide o známe praktiky, nikdy sa vedcom nepodarilo nájsť takúto kombináciu.

V Turecku otvorili hrobku z čias starovekého Ríma, ktorá bola posypaná "magickými klincami" a zapečatená tak, aby chránila živých pred dušami zosnulých. Archeológovia sa domnievajú, že ľudia úmyselne hodili na zem 41 ohnutých klincov, čo podľa nich malo byť súčasťou pradávneho náboženského rituálu. Ako informoval portál DailyMail, v hrobke vedci našli až tri stupne zabezpečenia.

Tehly, vápno i klince

Nezvyčajný hrob archeológovia objavili v nálezisku zvanom Sagalassos, ktoré leží v juhozápadnom Turecku. Toto miesto bolo obývané od 5. storočia pred Kristom do 13. storočia nášho letopočtu a ukrývalo v sebe množstvo príkladov starovekej architektúry z rímskej éry vrátane divadiel či kúpeľov.

Vedci predpokladajú, že hrobka pochádza z roku 100 až 150 nášho letopočtu. "Nebola uzavretá len jedným, ale až tromi rôznymi spôsobmi, ktoré možno chápať ako pokusy ochrániť živých pred mŕtvymi," uviedol autor štúdie Johan Claeys, archeológ z univerzity v belgickom Leuvene. Osoba vo vnútri pritom bola zapečatená 24 tehlami, vrstvou vápennej omietky a ohnutými klincami.

V hrobke bolo aj niekoľko ďalších predmetov

Hoci tieto spôsoby už archeológovia poznajú z rímskych cintorínov, Claeys povedal, že kombináciu týchto troch ešte nikdy nevideli. To naznačuje, že ľudia, ktorý zosnulého pochovávali, sa báli jeho nepokojnej duše. "Bez ohľadu na to, či bola príčina smrti traumatická, záhadná alebo ju potenciálne spôsobil dôsledok nákazlivej choroby, zdá sa, že duša mala v úmysle pomstiť sa," dodal.

Vedci tiež odhalili, že dospelý muž bol spopolnený a pochovaný na rovnakom mieste, čo bolo v rímskych časoch veľmi nezvyčajné. Tradičné staroveké kremácie totiž zahŕňali pohrebnú hranicu, po ktorej nasledovalo zhromaždenie pozostatkov. Tie boli uložené do urny a buď boli pochované v hrobe, alebo umiestnené v mauzóleu.

Pozostatky sa v tom čase zvyčajne dávali do urny.
Pozostatky sa v tom čase zvyčajne dávali do urny.
Zdroj: istock.com

Aj keď archeológovia predpokladajú, že kombinovanie spôsobov zapečatenia znamenalo ochranu živých, v starovekej hrobke našli aj predmety ako mince, keramické a sklenené nádoby či časti pleteného košíka. Podľa vedcov toto gesto naznačovalo lásku k zosnulému, pričom existuje možnosť, že ho narýchlo pochovali rodinní príslušníci.