15. okt. 2022 o 13:45
Miloš Audi, bbc.com

Umelo vytvorený mozog sa naučil hrať videohru. Je možné, že by nadobudol aj vedomie?

placeholder
Vypestovaný mozog sa samovoľne naučil hrať videohru.
Zdroj: twitter.com/weRtheCompany, twitter.com/lvoadd1

Umelé mozgové bunky z myších embryí dokázali hrať hru zo 70. rokov. Výskumníci sa však obávajú toho, že technológia v budúcnosti nadobudne vedomie. Preto sa scenáru snažia predísť spoločne s bioetikmi.

Zaujímavosti
15. okt. 2022 o 13:45
Umelo vytvorený mozog sa naučil hrať videohru. Je možné, že by nadobudol aj vedomie?

Umelé mozgové bunky z myších embryí dokázali hrať hru zo 70. rokov. Výskumníci sa však obávajú toho, že technológia v budúcnosti nadobudne vedomie. Preto sa scenáru snažia predísť spoločne s bioetikmi.

Vedci zo spoločnosti Cortical Labs dokázali vypestovať mozgové bunky v laboratóriu a naučili ich hrať videohru zo 70. rokov s názvom Pong. Výskumníci dodali, že ich "minimozog" dokázal vnímať prostredie okolo seba a následne naň reagovať. Podľa portálu BBC sa bunkám pomocou elektród podarilo zistiť, na ktorej strane obrazovky sa nachádza loptička a hru sa naučili hrať za päť minút.

Bunky si postupne hru osvojili

Spoločnosť prvýkrát vytvorila "minimozog" v roku 2013 na štúdium mikrocefálie, genetickej poruchy, pri ktorej vývin pacientovho mozgu zaostáva za normami prislúchajúcimi jeho veku a pohlaviu. Tím Bretta Kagana ho však nedávno zapojil do videohry Pong, aby mohol interagovať s prostredím. K tomu použili 800-tisíc buniek vypestovaných z myších embryí, ktoré pomocou elektród zistili pozíciu a súradnice loptičky na obrazovke.

Podľa výskumníkov sa bunky dokázali naučiť hru za päť minút. Postupne tiež dokázali predvídať odrazy loptičky, čo spôsobilo, že pri činnosti vynaložili menej energie. Niekedy však mozog urobil chybu, kvôli čomu hra začala odznova na náhodnom mieste. Vtedy bunky museli znovu začať s kalibráciou a pripraviť sa na novú nepredvídateľnú situáciu. Vedci tiež zdôraznili, že umelý mozog nemá vedomie, takže presne nevie, že niečo hrá.

Ďalšie plány

Kagan dúfa, že by sa táto technológia mohla v budúcnosti použiť na liečenie neurodegeneratívnych ochorení, ako napríklad Alzheimerova choroba. "Využitie buniek na ich pôvodný účel odomkne veľa ďalších oblastí výskumu, ktoré možno prebádať," uviedol výskumník. Tím vedcov tiež plánuje otestovať vplyv alkoholu na schopnosti umelého mozgu. Ak bude reagovať podobným spôsobom ako ľudský, odhalí to, aký efektívny tento systém dokáže byť.

So zlepšujúcou technológiou však vzniká otázka, či pri vývoji nebude môcť mozog nadobudnúť vedomie. Výskumníci sa preto tomuto scenáru snažia vyhnúť spoločne s bioetikmi. "Musíme to vnímať podobne ako vznikajúci počítačový priemysel, kde prvé prototypy neboli kvalitné a príliš spoľahlivé. Po rokoch výskumu však prispeli k obrovským technologickým počinom na celom svete," poznamenal Kagan.