Prečo zatiaľ nekolonizujeme Mars? Tomuto by museli čeliť ľudia žijúci na červenej planéte

Ľudstvo sa už niekoľko rokov snaží vymyslieť spôsob, ako kolonizovať planéty našej slnečnej sústavy. V súčasnosti je najlepším kandidátom Mars, ktorý je k nám okrem Mesiaca najbližšie. Ako informoval portál Unilad, existuje však množstvo problémov, ktoré musíme prekonať predtým, ako budeme mať šancu osídliť túto červenú planétu.

Naša spoločnosť sa technologicky neustále posúva vpred. Vďaka tomu sme už dokázali vyvinúť prístroje, ktoré nás dokážu dostať aj do iných lokalít vo vesmíre. Problémom je však výber toho, kam by sme sa mali vydať. Takmer všetky planéty našej slnečnej sústavy sú takmer či úplne neobývateľné alebo sa nachádzajú príliš ďaleko.

Existuje však jedno miesto, ktoré by ľudstvo onedlho mohlo kolonizovať. Ako uvádza americká vesmírna agentúra NASA, najlepším kandidátom je náš červený sused Mars, ktorý sa nachádza približne 62 miliónov kilometrov od Zeme.

Podľa odborníkov však musíme prekonať niekoľko zásadných problémov, ktoré nám bránia bezpečne navštíviť Mars. Hlavnou prekážkou je práve vzdialenosť. NASA odhaduje, že by posádke trvalo približne sedem mesiacov, kým by sa dostala na povrch planéty. Kvôli tomu musia byť astronauti pripravení na dlhodobý pobyt v nulovej gravitácii a zmenu telesnú i duševnú.

Úskalia však prináša aj samotný Mars. Nenachádza sa tu totiž dýchateľná atmosféra, pričom ju až z 95 percent tvorí oxid uhličitý. Pre kontext, ak by sa na Zemi nachádzalo už približne 15 percent CO2, ľudstvo by nedokázalo prežiť. Ďalším problémom je nízka teplota. Hoci bola na Zemi najnižšia zaznamenaná hodnota -93,2 °C, a to na Antarktíde, na Marse teploty často klesajú až pod -125 °C.

Jeden vedec však odhalil, ako by sme sa mohli prispôsobiť nehostinnému prostrediu na červenej planéte. Biológ Scott Solomon, ktorý publikoval knihu Future Humans: Inside the Science of Our Continuing Evolution, uviedol, že ľudia by sa mohli stať predmetom takzvaného "efektu zakladateľa".

Tento fenomén evolučného hľadiska znamená, že sa malá populácia bude musieť veľmi rýchlo prispôsobiť novému prostrediu. V tomto prípade by takýto zlom mohol nastať už o niekoľko stoviek generácií alebo približne 6-tisíc rokov. "Toto sa bežne stáva zvieratám a rastlinám izolovaným na ostrovoch. Ale zatiaľ čo takáto zmena môže na Zemi trvať desaťtisíce rokov, výrazné kontrasty medzi podmienkami na Marse a Zemi by s veľkou pravdepodobnosťou tento proces urýchlili," uviedol Solomon vo svojej knihe.

Ako príklad vedec opísal slabšiu gravitáciu na Marse, ktorá by u ľudí mohla viesť k strate hustoty kostí a ich ľahšiemu lámaniu. "Po mnohých generáciách by pomocou tohto procesu mohli ľudia na Marse skončiť s prirodzene hrubšími kosťami, čo by znamenalo, že by mali robustnejší vzhľad," poznamenal.