Mal dostať Nobelovu cenu za mier a chcel byť kňazom: 10 prekvapivých faktov o Hitlerovi

Nemecký diktátor Adolf Hitler patrí k najvýznamnejším osobnostiam vo svetovej histórii. Hoci je známy hlavne kvôli svojim neľudským činom z druhej svetovej vojny, je tu aj niekoľko zaujímavostí, o ktorých ste zrejme netušili. Prinášame vám desať faktov o Hitlerovi z portálu The Fact Side, o ktorých ste sa v škole s veľkou pravdepodobnosťou nedozvedeli.

Keďže je Hitler spájaný s vedením Nemecka počas druhej svetovej vojny a s vervou bojoval za čistokrvný nemecký ľud, mnohí by si mohli myslieť, že sa v tejto krajine aj narodil. V skutočnosti však pochádza z Rakúska. Narodil sa 20. apríla 1889 otcovi Aloisovi Hitlerovi a matke Klare Hitler a mal päť súrodencov. Štyria z nich zomreli skôr, než sa dožili dospelosti.

Jeho meno je natoľko asociované s druhou svetovou vojnou, že mnoho ľudí prehliadne spojitosť Hitlera s tou prvou. V snahe vyhnúť sa vstupu do rakúskej armády utiekol do Nemecka, no tam sa už povinností nezbavil. V roku 1916 počas bitky na Somme ho zranili črepiny a niekoľko týždňov strávil v nemocnici. Okrem toho v roku 1918 prežil útok horčičným plynom, a tak čiastočne stratil zrak a dlho sa snažil úplne zotaviť z oboch zranení.

V rokoch 1907 a 1908 sa prihlásil na umeleckú školu Academy of Fine Arts Vienna, ale neprijali ho. Koncom roku 1908, krátko po zamietnutí jeho druhej žiadosti, zomrela jeho matka na rakovinu prsníka. S jej smrťou sa nedokázal zmieriť a štyri roky strávil v uliciach Viedne. Aby vyžil, predával svoje diela okoloidúcim.

Žiadna nacistická strana neexistovala dovtedy, kým na scénu neprišiel Hitler. Politická strana, ku ktorej sa pôvodne pripojil, sa nazývala Nemecká robotnícka strana. Bola to malá politická strana zložená z ľudí, ktorí boli sklamaní z toho, že Nemecko prehralo vojnu. Tvrdé dôsledky Versaillskej zmluvy nepomohli upokojiť hnev, ktorý mnohí pravicoví Nemci cítili. S antisemitskými sklonmi a silným pravicovým presvedčením sa Adolf Hitler čoskoro stal vodcom strany a vytvoril slávny symbol svastiky.

V roku 1920, len dva roky po skončení vojny, sa označenie strany zmenilo na Národnú socialistickú nemeckú robotnícku stranu. Pod týmto názvom a so silnejším a väčším počtom prívržencov rástla aj nacistická strana a Hitler zrazu cestoval po krajine, aby ľudu predostrel svoje myšlienky.

Vzhľadom na to, že Hitler nenávidel Rakúsko-Uhorsko, sa v roku 1925 rozhodol vzdať rakúskej národnosti. Došlo k tomu niekoľko rokov po tom, čo sa stal vodcom novej nacistickej strany a rozhodol sa, že bude bojovať za nemecké impérium. Keď sa vzdal svojho občianstva, musel si nájsť iné, v opačnom prípade by riskoval deportáciu a nemohol by kandidovať. V roku 1932 ho minister vnútra v štáte Brunswick vymenoval za správcu a občana Nemecka.

Jednou z jeho obľúbených melódií, ktorú si rád pískal, bola Who's Afraid of the Big Bad Wolf? (Kto sa bojí veľkého zlého vlka?). Hitler, ktorý bol prezývaný "Vlk", si zrejme preto melódiu obľúbil. Počas víťazstiev Nemecka v druhej svetovej vojne pískal hosťom a priateľom priamo počas večere aj Disneyho melódiu z rozprávky Pinocchio s názvom When You Wish Upon a Star.

Mnoho ľudí si myslí, že nikto nemohol urobiť to, čo robil Hitler bez vážnych zdravotných problémov. K tomuto názoru sa prikláňajú aj experti. Okrem možnej straty pamäti a demencie, ktorými mohol trpieť na sklonku svojho života, je možné, že ho postihla aj Parkinsonova choroba. Diagnóza ovplyvňuje človeka nielen fyzicky, napríklad trasením, ale ovplyvní ho aj po mentálnej stránke. Hlavným príznakom je zabúdanie, zmenené vzorce myslenia či návykov v správaní.

Ešte predtým, ako sa chcel stať umelcom, sníval aj o tom, že sa stane kňazom. Ako chlapec pravidelne chodil do kostola a bol členom zboru. Hitler chodil na hodiny spevu, aby mohol ešte lepšie slúžiť cirkevnému zboru. Jeho rodičia boli veľmi pobožní a katolicizmus bol v detstve významnou súčasťou Hitlerovho života. Keď dospel, katolícku cirkev nenávidel. A hoci obdivoval Martina Luthera a niektoré aspekty protestantizmu, je celkom jasné, že bol za úplné zrušenie kresťanstva.

Hitler mal v úmysle prijať zákony, ktoré by výrazne znížili spotrebu mäsa po tom, ako sa skončí druhá svetová vojna a ľudia v Nemecku sa vrátia do normálneho života. Taktiež sa hovorilo aj o jeho predpovediach, že v budúcnosti budú ľudia vegetariánmi. Podľa záznamov si robil srandu aj z toho, že svojim hosťom, ktorí jedli mäso, rozprával desivé príbehy o bitúnkoch, a keď jedlo odložili, robil si z nich srandu kvôli ich pokrytectvu.

V roku 1939, len tri mesiace predtým, ako viedol Nemecko k invázii do Poľska a rozpútal druhú svetovú vojnu, bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Podľa portálu Quartz, návrh podal švédsky sociálno-demokratický poslanec Erik Gottfrid Christian Brandt. V tom čase návrh vyvolal vlnu protestov a Brandta obvinili z fašizmu. Údajne mu zakázali aj prednášať vo viacerých združeniach. Jeho nominácia bola značne ironická a ľuďmi nepochopená.